Potom bola múmia vložená do drevenej truhly - sarkofágu, ktorá mala podobu človeka. Sarkofág bol opretý postojačky o stenu v pohrebnej komore. Do hrobky sa ukladalo množstvo predmetov spojených so životom zosnulého, od tých najobyčajnejších až po veľmi vzácne kusy - napr. aj nábytok. Veľký význam prikladali amuletom, ktoré ich mali ochraňovať - napr. skarabeus, ktorého ukladali na srdce. Steny boli zdobené množstvom hieroglyfov. Cesta na onen svet nebola jednoduchá, pretože bola plná nástrah a nebezpečenstva druhej smrti, ktorá už bola definitívna. Rady ako prekonať túto strastiplnú cestu boli spísaní v Knihe mŕtvych. Poslednou časťou cesty bol súd bohyne pravdy a spravodlivosti Maat, ktorý sa konal v sieni Obidvoch právd. Ako detektor lži slúžili váhy - na jednej miske bolo srdce mŕtveho, ktoré symbolizovalo jeho svedomie a na druhej pštrosie pierko bohyne Maat. V sieni bol tribunál skladajúci sa z 42 bohov a v prípade niekoho naozaj významného sa zúčastnil aj boh Slnka - Ré. Súd predstavoval akýsi očistec, kde sa mŕtvy spovedal zo svojich hriechov. Rozhodujúcim však bolo váženie jeho srdca, ktoré ukázalo, či viedol počestný a spravodlivý život. Ak neprešiel touto skúškou skončil v útrobách V eľkej požieračky. Inak sa stalo nebo jeho príbytkom. Aj tu však na neho číhalo nebezpečenstvo smrti. Egypťania ako veľmi nábožensky založený národ venovali pozemským príbytkom oveľa menšiu pozornosť ako hrobkám a posmrtnému životu.