referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Uršula
Štvrtok, 21. októbra 2021
Amenhotepova Náboženská reforma
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: neuvedeny
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 572
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.1
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 3m 30s
Pomalé čítanie: 5m 15s
 
V starovekom Egypte stál na čele krajiny faraón, ktorého úlohou bolo udržiavať dobré vzťahy s bohmi prostredníctvom jeho každodenných obiet v chráme, do ktorého mal prístup len on.
Bohovia. Bohovia sa mu odmeňovali, tým že mu zabezpečovali zdravie, silu a prosperitu krajiny.
V jeho neprítomnosti boli poverení službou bohu hodnostári mesta.
V roku 1365 p.n.l. sa faraón AMENHOTEP IV. - ACHNATON ako prvý a jediný pokúsil zmeniť náboženský systém aj v dôsledku konfliktu s Amonovým kňažstvom, ktoré v štáte tvrdo presadzovalo svoju moc. Zaviedol náboženskú reformu, ktorá potláčala mnohobožstvo a zavádzala monoteizmus. Jediným bohom sa stal boh Slnka - Aton, symbolizovaný ako žiariaci slnečný kotúč s lúčmi zakončenými rukami, naťahujúcimi sa ku faraónovi a jeho manželke. Postavil nové mesto, ktoré nazval Achetaton, čo v preklade znamenalo "Atonov obzor". Dal zničiť diela znázorňujúce Amona a nápisy s týmto menom dal porozbíjať kladivom. Amonových kňazov kruto prenasledoval.
Nové, silou vnútené náboženstvo však trvalo asi len pätnásť rokov, svojho tvorcu neprežilo a sám Achnaton bol po smrti vyhlásený za faraóna - kacíra. Atonovské náboženstvo sa považuje za prvý pokus o nastolenie jednobožstva - monoteizmu.

POSMRTNÝ ŽIVOT

Súčasťou egyptského náboženstva bola viera v posmrtný život, ktorá sa rozšírila v čase prvých pyramíd. Ako prvý mohol v posmrtný život dúfať faraón. Postupne sa na posmrtnom živote zúčastňovali všetci Egypťania, a to tak, že nasledovali boha Rea do jeho bárky alebo sa dostali k Osirisovi do jeho záhrobného kráľovstva, kde sa najprv museli podriadiť súdu srdca - sídlo myšlienok. V erili, že smrť neznamená koniec ľudskej bytosti, ale len jej prechod do iného sveta.
V ďalšom živote prežívala iba nemateriálna podstata človeka-duša nazývaná ba, ach alebo jej najdôležitejší názov ka. Aby človek mohol pokračovať v posmrtnom živote musela sa zachovať celistvosť jeho tela. Z tohoto dôvodu sa vykonávalo balzamovanie, ktoré malo zabrániť rozkladu tela, a mŕtvych ukladali do bezpečných hrobiek. Spôsob úpravy tela zosnulého závisel od finančných prostriedkov rodiny, a teda postavenia zosnulého. Najkvalitnejší obrad mali vysokí hodnostári a faraóni. Najprv bolo telo zbavené vnútorností, ktoré sa ukladali do špeciálnych nádob kanop. Potom bolo telo ponorené do sódového lúhu a po 70 dňoch, počas ktorých trval smútok, bolo umyté, natreté glejovinou a zabalené do narezaných pruhov ľanového plátna.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.