Dejiny Európskej únie sa začali písať v roku 1946, kedy sa slovami Winstona Churchilla Spojené štáty americké vyslovili za založenie Spojených štátov európskych. Dôvodom tohto návrhu bola snaha Spojených štátov amerických podporiť zdevastovanú Európu po 2. svetovej vojne v jej ďalšom ekonomickom a hospodárskom vývoji. Po tomto vyhlásení sa USA zaviazali v roku 1947 pomôcť Európe a to vytvorením Programu európskej obnovy (tzv. Marshallov plán). Preto, aby bola Európskym štátom poskytnutá i finančná podpora, museli spĺňať americké požiadavky, ktorými bola spolupráca Európskych štátov v ekonomickej oblasti.

Od prvých slov W. Churchilla ubehli štyri roky keď 9. mája 1950 položil „prvý kameň“ zjednotenej Európy francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman spolu so Jeanom Monnetom, ktorí spolu vypracovali plán Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. Už o necelý rok, 18. apríla 1951 vznikla tzv. Šestka, ktorú tvorili Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Spolková republika Nemecko a Taliansko. Cieľom týchto štátov bol najmä ekonomický rozvoj, rast zamestnanosti a životnej úrovne členských štátov spoločenstva. Do roku 1973, kedy bolo Európske spoločenstvo prvý krát rozšírené prešli štáty „Šestky“ veľmi pozitívnym vývojom. Svoj podiel na ňom malo podpísanie Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a Európske hospodárske spoločenstvo.

Za významný krok sa považuje zlúčenie týchto spoločenstiev( ES pre uhlie a oceľ, Európske hospodárske spoločenstvo a ES pre atómovú energiu) na jednotné Európske spoločenstvo v r. 1967. O dva roky neskôr, v r. 1969 sa zástupcovia zakladajúcich štátov pokúsili vzťahy medzi jednotlivými krajinami „Šestky“ upevniť založením Hospodárskej a menovej únie, čiže Euróspkej únie. Pojem Európska únia sa síce začal používať, no nebol v tomto období oficiálne uznaný. Počnúc 1. januárom 1973 bola únia rozšírená o ďalšie 3 krajiny – Dánsko, Írsko a Veľkú Britániu.

Presne o štyri roky po tomto rozšírení nastalo druhé a to 1.1.1981, kedy bol medzi členov únie prijatý desiaty štát – Grécko. Po prijatí tejto najchudobnejšej krajiny spomedzi všetkých členov únie sa súčasťou EÚ stali od 1.1.1986 Španielsko a Portugalsko. Ďalšími postupne prijatými krajinami boli Fínsko, Švédsko a Rakúsko v r. 1995. Pred vstupom týchto troch krajín do spoločenstva sa v decembri r. 1991 zišli v Maastrichte zástupcovia 12-tich členských štátov. Dôvodom tohto stretnutia bolo prejednanie návrhu Zmluvy o Európskej únii, ktorá bola nakoniec podpísaná Európskou radou 7. februára 1992, ratifikovaná v októbri 1993 a platná od 1. novembra 1993.

Jednotná mena – EURO sa začala postupne zavádzať od 1. januára 2002. Od začiatku platnosti oficiálnej Európskej únie do súčasnosti prešlo niekoľko krajín prístupovými rokovaniami a tým i mnohými úpravami v hlavných sférach (ekonomika, zdravotníctvo, poľnohospodárstvo a pod.). Jednou z týchto krajín bola i Slovenská republika, ktorá mala záujem o pričlenenie k EÚ a preto dňa 25.7.1995 podala žiadosť o členstvo v únii.

Samotnému vstupu našej krajiny do Európskej únie predchádzalo začlenenie do NATO. Summitom v Kodani a podpísaním prístupovej zmluvy v Aténach sa začal ratifikačný proces. Veľkým dňom, kedy sa počet členských krajín EÚ rozšíril na 25, sa pre našu malú krajinu stal 1. máj 2004. V tento deň sa Slovensko spolu so Slovinskom, Poľskom, Maltou, Maďarskom, Lotyšskom, Litvou, Estónskom, Cyprusom a Českou republikou začlenili medzi štáty tvoriace Európsku úniu.

Európska únia predstavuje pre jej občanov veľa možností. Tak pracovné, turistické, väčšie možnosti vzdelávania, zvýšenie životnej úrovne. Je len na predstaviteľoch jednotlivých štátov, aby sa snažili v záujme obyčajných ľudí vyrovnať tak veľkú ekonomickú rozmanitosť medzi jednotlivými členskými krajinami. Slovensko má pred sebou veľa zmien, ktoré i napriek svojim negatívam prinesú pozitívnu budúcnosť.