Slovanov charakterizuje ako tých, ktorí predstavujú jeden národ a vyznačujú sa množstvom obyvateľov, ale aj ako tých, ktorí disponujú obrovským potenciálom duchovných síl, ktorý je obsiahnutý v predpokladoch pre kultúrno-umeleckú tvorbu /schopnosť učiť a vzdelávať sa/. Herder sa ďalej snaží vykresliť Slovanov ako tých, ktorým na dejinnej ceste k ľudskosti prinaleží osobitné humanizačné postavenie. Táto charakteristika Slovanov znamenala pre viaceré národy historické vedomie. A iba s historickým vedomím sa môže národ dopracovať k historickým činnom a podstatným zmenám v chápaní seba samého.
Ďalším predstaviteľom myšlienky "slovanstva", ktorý bol ovplyvnený Herderovou no najmä Hegelovou filozofiou dejín bol Ľudovít Štúr. Štúr v nadväznosti na Hegela tiež chápe dejiny ako "sebareflexiu" absolutného ducha. V historickom vývoji ľudstva vyčleňuje päť etáp. Tou poslednou a teda piatou etapou je etapa slovanských národov. V súvislosti so Slovanmi Štúr konštatuje, že u Slovanov je hmota ohromná, ale duch sa málo ešte v nej hýbal. To znamená, že práve Slovania sú tí, ktorým chýba národné-slovanské povedomie na základe, ktorého by sa dala budovať kultúra, tradície a lepšie postavenie v Europských dejinách. Podobne ako aj jeho predchodcovia tvrdí, že slovanský kmeň sa veľmi rýchlo prispôsobí a necha sa utlačať. Jeho kultúra a zvyky sa nedajú dať na vedomie bez národnej reči a národnej literatúry. Svoju predstavu o historickom poslaní Slovanov Štúr vyložil v spisoch Slovanstvo a svet budúcnosti, O poézii slovanskej atï. Veľmi zaujimavé priam atraktívne je jeho predpoklad, že národy Západu už svoje historické postavenie splnili, zatiaľ čo národy Východu to ešte len čaká. Aj tie môžu priniesť mnoho nového, zaujimavého na kultúrno-historickom poli. Nato aby mohol národ Slovanov splniť tieto Štúrové predpoklady a mohol zaujať miesto v dejinách musí sa politicky a štátne oslobodiť. Veľmi interesantné je jeho východisko a to vytvorenie buď slovanskej federácie, alebo austroslavizmu, alebo pripojenie všetkých Slovanov k Rusku. Najvhodnejšia je práve tretia možnosť, pretože v týchto dobách Rusko pôsobilo ako samostatné s uznavanou pravoslávnou cirkvou. / ktorá je zárukov kresťanstva/. Ako Hegel aj on tvrdil, že schopný zúčastňovať sa na projekte uvedomovania slobody sú len tie národy , ktoré si ako inštitúciu zvolili "štát". Čo v tomto období Slovania nepredstavovali s výnimkou Ruska.Štúr práve v Hegelovej filozofii našiel teoretickú základòu pre rozpracovanie akutných otázok slovenského života. Teraz by stalo za zmienku spomenúť čím sa Štúr stal svojou životnou aktivitou.