Tu Štúr zdôrazňuje , že aj náš život slovenský musí byť súčasne slovanský, musí slúžiť životu slovanskému, inakšie sa od svojej pravdy a podstaty odtrhne. Tento dialektický postreh u Štúra posilňuje a opodstatňuje jeho boj za osobitnosť slovenského národa a pritom nenarúša myšlienku slovanskej vzájomnosti. Cieľom vývinu je podľa Štúra jednota, celok , lebo duch je jednota a k jednote musia smerovať aj jeho vývinové prejavy a formy. Duch slovanský sa prejavuje v jednostlivých slovanských kmeňoch, národoch. Aby Štúr priniesol evidentné dôkazy o osobitnosti slovenského kmeňa, musel sa dať cestou empirického skúmania. Veľmi zaujímavé je u Štúra chápanie reči ako odrazu vonkajších predmetov v ľudskom duchu, ktorý sa snaží zvukovým napodobením predmetu získaný obraz znovu reprodukovať. Reč podľa neho nie je nič iné ako zvukové vyrazenie ľudských predstavení. Reč je zároveň najdokonalejším zrkadlom národa,vyjadrenie jeho citov a myšlienok. Štúra by sme mohli považovať aj za pragmatika , lebo svoj nacionálny program obhajoval aj so zbraňov v ruke v bojových akciách v rokoch 1848/1849.
V závere by som zhrnul pôsobenie všetkých troch predstaviteľov , ktorých hlavným cieľom bol boj za národno - slovanské povedomie a vzájomnú tolerantnosť. Všetci traja boli systematikmi. Snažili sa prebudiť národné povedomie nie len u inteligencii , ale aj u jednoduchých ľudí. Všetci traja si uvedomovali , že na to aby sa vytvorila silne duchovne intelektuálna slovanská spoločnosť je potrebná zapísať sa do dejín a najsť si v nich stále a významné miesto. Osobne si myslím , že táto myšlienka je aktuálna aj dnes a Slovania by si mali viac veriť a tolerovať sa a spoločne pokračovať pri budovaní snáď lepšej budúcnosti. Domnievam sa , že budúcnosť ešte stále čaká na ich aktivity , ako na poli duchovnom , tak aj na poli materiálnom a bude im nápomocná na ich úspešné zapísania sa do dejín nadchádzajúceho storočia. Ich aktivity sú dnes veľmi ovplyvňované západom, no zostáva nám iba veriť, že Slovania si zachovaju svoju identitu a nepodľahnu veľmi materií. Myšlienka slovanstva by sa mala obnoviť a malo by sa jej venovať viac autorov či už filozofie , literatúry ale aj histórie.