V úvode tejto práce by som snáď spomenul, že hlavný predstavitelia ideológie "slovanstva" boli súčasťou Slovenského národného obrodenia. A práve ich práce o slovanstve boli určitou reakciou na spoločensko-hospodárske a kultúrne pomery. Za úlohu som si určil spracovať hlavnú otázku práce v dielach troch predstaviteľov Slovenského národného obrodenia , akými sú Kollár, Šafarík a Štúr. Aby bola práca systematicky, ale aj chronologicky spracovaná pôjdem podľa dobovej postupnosti. Celú prácu budem interpretovať cez nemeckého filozofa, ktorý najviac ovplyvnil týchto predstaviteľov, a tým bol J.G.Herder. PráveHerder chápal človeka ako historický produkt vývinu prírody. Herder bol ten , ktorého myšlienky prevzali všetci slovenskí predstavitelia slovanstva.Jeho myšlienky prenikli na Slovensko už koncom 18.storočia. Zaslužili sa o to najmä slovenskí študenti, ktorí študovali na nemeckých univerzitách. Prvým s mysliteľov a presadzovateľov myšlienky "slovanstva" bol Ján Kollár. Kollár si vo svojej tvorbe uvedomuje, že rozpravy o vzájomnosti nemožno odtrhnúť od celkových pomerov spoločnosti. Myšlienka "slovanskej vzájomnosti" preniká z celého rozsiahleho básnického diela " O literárnej vzájomnosti". A práve táto myšlienka je prejavom autorovho hlbokého, slovanského patriotizmu. Myšlienka "slovanskej vzájomnosti" nemá vždy rovnakú intenzitu. Život ale aj tvorba Jana Kollára má svoje vývinové štádia. Slovanská myšlienka bola časťou spoločenského vedomia u príslušníkov potlačovaných slovanských národov. Kollár rozvádza učenie z rozpráv o vzájomnosti, ktorým bojoval proti násiliu a bezpráviu pachanom na národoch. Kollár bol značne ovplyvnený aj protifeudálnym bojom. Vznik týchto Kollárových rozpráv o slovanskej vzájomnosti bol ovplyvnený filozofickými prácami racionalistickej nemeckej a poľskej filozofie a stykmi so slovanskými vzdelancami. Jeho diela "Básne" a "Slavy dcéra " znamenajú strernutie dvoch estetických orientacií, klasicistickej a romantickej. Kollárovým programom nebolo len vyústenie národného prebudenia slovanských národov do štyroch slovanských kmeňov, ale aj také modulovanie slovanských národných literatúr, z ktorého by vzišla jedna spoločná štvorjazyková slovanská literatúra ako prejav existencie slovanského národa. Literárna slovanská vzájomnosť je spoločná účasť všetkých národných vetiev na duševných plodoch vlastného národa, je vzájomné kupovanie, čítanie spisov a kníh vydaných vo všetkých nárečiach.