Aristokracia- je v nej viac jednoduchých občanov než úradníkov. Vláda je v rukách malého počtu ľudí. Poznáme 3 druhy aristokracie: a) prirodzená b) volená c) dedičná
Aristokracia volí spomedzi seba tých najlepších, skúsených, poctivých. Bohatým sa moc dáva preto, lebo majú dosť času sa jej venovať.
3. Monarchia- je to vláda v rukách jedného človeka. Keďže vládne jeden človek nedochádza k rozporom pri vládnutí. Záujem kráľa je v tom aby bol ľud biedny, bezmocný, aby nemohol odporovať. Sprostredkovatelia medzi vládcom a poddanými sú šľachtici.
Každému typu štátu hrozí jej zánik. K tomu môže dôjsť vtedy, keď vláda(vládca) nespravuje štát podľa zákonov a uchváti zvrchovanú moc. Alebo keď členovia vlády uchvátia oddelene moc, ktorú majú vykonávať spoločne. Každá vláda má tendenciu „zvrhnúť sa“. Demokracia sa môže zvrhnúť do ochlokracie. Aristokracia sa môže zvrhnúť do oligarchie. Monarchia sa môže zvrhnúť do tyranie. Princíp života štátu tkvie vo zvrchovanej moci. Štát sa neudržuje zákonmi, ale zákonodarnou mocou. Chyba nastala vtedy, keď sa stal poslanec prostriedkom a zástupcom ľudu v zhromaždeniach(tzv. 3 stav). Treba si uvedomiť, že zvrchovaná moc sa nedá zastupovať, vôľa sa nemôže zastupovať. Poslanci preto nemôžu byť zástupcami ľudu, sú len jeho splnomocnencami. Akonáhle sa ľud dáva zastupovať, nie je už slobodný. Zriadenie vlády nie je zmluva. V štáte je len jedna zmluva a to spoločenská a tá vylučuje každú inú. Úkon, ktorý ustanovuje vládu nie je zmluva ale zákon. A všetky zákony sa všeobecnou vôľou dajú zrušiť. Čim je viac zhody v zhromaždeniach, tým viac prevažuje všeobecná vôľa. Len jeden zákon vyžaduje jednomyseľnosť, je to spoločenská zmluva. Skrze všeobecnú vôľu sú ľudia občania a sú slobodný.
Rousseauová kritika existujúcich vlád sa koncentruje na stratu slobody. Zásadný pre jeho pohľad na politiku je dôraz na skutočnosť, že ľudí nemožno prinútiť k tomu, aby sa dobrovoľne vzdali svojej slobody. Na druhej strane mu však bolo tiež jasné, že už samotný veľký počet ľudí v novodobých spoločnostiach vylučuje možnosť pravej demokracie. Východiskom však môže byť všeobecná vôľa. Tá je výsledkom dohody, v ktorej každý jednotlivec presúva všetky svoje prirodzené práva a slobodu na všetkých ostatných, čim vytvára novú, kolektívnu osobu. Pre Roussseaua je dôležité, aby všetci ľudia odložili svoje práva v rovnakej miere, čim sa odstráni nerovnosť vedúca k strate slobody. Všeobecná vôľa ako zvrchovaný vládca rozhoduje o ustanoveniach zákonov spoločnosti. Rozhoduje vždy v záujme „dobra celku“.