), k novému typu racionalizmu, hlbšiemu, prenikavejšiemu, otvárajúcemu vedeckému mysleniu nové netušené možnosti. Bachelard sa nielen dištancuje pri posudzovaní povahy modernej vedy, jej "nového ducha", od všetkých pesimistických hodnotení tohto zlomu, ktorý znamenal vznik modernej vedy, ale sa stavia na stranu a podporu vedcov, ktorí neprestali byť presvedčení, že vznik novej vedy neznamená zlyhanie rozumu, ale práve jeho d'alší triumf. Racionalistickej orientácii Bachelardovej filozofie vedy napokon priala dominujúca orientácia francúzskej filozofie, v začiatkoch ktorej stojí klasik, ba priam zakladateľ novovekého racionalizmu René Descartes. Zrejme na tom niečo bude, hoci hneď treba pripomenúť, že Bachelard ako jeden z hlavných znakov racionalizmu novej vedy stanovuje, že je to nekarteziánsky racionalizmus, že jeho epistemológia ( teória vedeckého poznania ) je nekarteziánskou epistemológiou. Predsa však tí francúzski filozofi vedy, na ktorých Bachelard kriticky, no nepochybne nadväzoval, boli - každý svojim spôsobom a s rozličnou intenzitou - pokračovateľmi tejto racionalistickej tradície. Či už to bol kantovstvom modifikovaný racionalizmus A. Lalanda, na ktorom bola cenná najmä idea rozvíjajúceho sa rozumu, alebo pokusy E. Meyersona na analýze rodiaceho sa moderného vedeckého poznania dokázať vďaka "identifikujúcej" sile rozumu realitu ( pokusy výrazne zaťažené nedialektickým chápaním vzťahu rozumu a reality, no v jednotlivostiach vel'mi inštruktívne ), alebo - a najmä Brunschvicgov síce jednoznačne idealistický, ale predsa racionalisticky osnovaný výklad zrodu a vývinu vedeckých ideí vrátane idei modernej vedy.
Bachelard sa živo zaujímal o nové výdobytky nielen vo vedách, ale aj v umení, predovšetkým v poézii. Tu je predmetom jeho skúmania "predvedecké" poetické myslenie, schopné v neočakávaných obrazoch a metaforách zachytiť skutočnosť. Na tomto základe vypracúva - využívajúc vel'mi voľné interpretovanú jungovu psychoanalýzu - učenie o štyroch základných materiálnych prvkoch, prostredníctvom ktorých sa vo sfére poetického naše vedomie zmocňuje sveta ( oheň, vzduch, voda, zem). V týchto pohl'adoch je veľa "snivého", je to svet predstáv, a nie pojmov, svet, ktorý "tým, že ponecháva voľnosť rozumu, zabraňuje ankylóze logiky a pripravuje racionálnu invenciu". Nech sa na tieto "psychoanalytické" Bachelardove práce pozeráme akokol'vek, neuprieme im, že sa v nich aj v tejto špecifickej oblasti prejavuje originalita myslenia, schopnosť vidieť bežné z neočakávaného zorného uhla.