Ak sa raz navždy dištancovala od realizmu bežného poznania, dištancuje sa zásadne aj od metafyzického stavania racionalizmu proti empirizmu, s akým sa stretávame vo filozofii klasickej vedy.
Moderná veda nemôže experimentovať, bez toho, aby uvažovala, nemôže uvažovať bez experimentovania.
Všeobecným pravidlom vo vývine vedeckého myslenia je koexistencia protikladov, ktorá vylučuje možnosť ich prekonania a vyriešenia syntézou. Dialektická syntéza protirečení, ktorá je podstatným momentom vývinu, nahrádza sa u Bachelarda ich metafyzickou koexistenciou. Medzi protirečeniami, ktorých vzťah sa redukuje na vzájomné doplňovanie, nejestvuje boj v skutočnom zmysle slova. Izolovane ani jeden, ani druhý nestačí na vytvorenie vedeckého dôkazu. Analýzou konkrétneho vedeckého materiálu sa dokazuje, že moderná veda spočíva v "dialógu" ( dialogickej dialektike ) teórie a skúsenosti. Neobmedzuje sa však iba na to. "Dialóg" ( táto dialektika dvoch opozit ) mení tak teóriu , ako aj skúsenosť. Prekonanie bežnej skúsenosti, bežného názoru, bežného rozumu ( "racionalizmu" ) produkuje nový typ skúsenosti (realizmu), faktovú základňu vyššieho - z hľadiska vývinu ľudského poznania - stupňa, teda nový "realizmus". Prechádza sa totiž od "bázového realizmu" [ t. j. skúsenosti a na nej postaveného obrazu sveta ) k "realizmu druhej pozície". Nemožno nesúhlasiť s Bachelardom, keď tvrdí, "že realizmus, ktorý sa stretol s vedeckou skepsou, už nemôže byť taký istý ako bezprostredný realizmus". ide už "o realizmus druhej pozície", teda "o realizmus oponujúci bežnej realite, polemizujúci s bezprostredným, o realizmus vytvorený realizovaným rozumom, experimentujúcim rozumom". Aj bez podrobnej analýzy vidno, že racionalizmus modernej vedy ( t. j. "druhej pozície" ) nevzniká nejakým samovývinom či sebazdokonal'ovanim rozumu, ale je produkovaný "realizáciou" (t. j. skúsenosťou) predchádzajúceho - viac či menej bezprostredného - rozumu.
Principiálna spätosť teoretického myslenia s experimentálno-technickými aspektmi vedy, prekonanie predstáv klasickej vedy o možnosti prostého oddelenia objektu skúmania, prostriedkov použitých pri jeho poznávaní a jeho teoretického zobrazenia, v pojmoch, hypotézach, teóriách. V modernej vede sa tieto momenty úzko prelínajú. Proces poznávania nie je konštatovaním daného a jeho následným zvládnutím v abstrakcii, ale zložitým postupom cieľavedomého pretvárania východiskového materiálu tak, aby bol teoreticky zvládnutel'ný. Na tomto pretváraní sa od začiatku zúčastňuje teória.
Súčasné fyzikálne a prírodné vedy charakterizuje vo všeobecnasti rnohutná experimentálna základňa. Rovnako významné a pre súčasnú vedu typické sú však aj výsledky v teoretickej oblasti. Popri výraznom rozvoji abstraktných matematických disciplín sa 20.