Tak, ako v rámci predvedeckého poznania nejestvuje "čisté" racionálne poznanie, tak ani v rámci vedeckého poznania nejestvuje nič také, čo by sme mohli označiť ako ".čistú" empíriu alebo "čistú" teóriu.Vedecké poznanie nemožno preto zredukovať ani na jednostranne syntetický proces a nemožno ho zredukovať ani na jednostranne induktívny, ani na jednostranne deduktívny proces: vyvinuté vedecké poznanie má analyticko-syntetickú, induktívno - deduktivnu povahu, pričom v tej ktorej jeho fáze môže dominovať niektorá z uvedených operácií .

Empirické je predpokladom teoretického , no zároveň je ním podmienené , je teda východiskom
, ale aj vysledkom teoretického poznania. Empirické poznanie nezačína nikdy od "nulovej hypotézy", či z "hypotetického alebo teoretického vákua", ale vždy mu predchádza istá konceptuálna sieť danej vedy, istá všeobecná názorová, ale i hodnotová orientácia, istý systém techník a metód, ktorými daná veda disponuje.
Výsledkom empirického poznania sú empirické poznatky, resp. empirické fakty. Empirické poznatky., sú v jazyku vyjadreným, konceptualizovaným zobrazením objektu, ktoré je podmienené úrovňou poznania v danej oblasti, no i celkovou úrovňou kultúry, súborom jej názorov, hodnôt (najmä v sociálnom poznaní). Empirický fakt je zvláštnym typom empirického poznatku, jeho pravdivosť musí byť dostatočne overená prakticky (v slabšom vymedzení)a teoreticky ( v silnejšom vymedzení).Empirický fakt vstupuje do súperiacich hypotéz a teórií, v rámci ktorých získava rozličné, často i značne odlišné interpretácie: plnohodnotným sa stáva empirický fakt, až ,po teoretickej interpretácii. Empirické poznatky (fakty) sa vyjadrujú formou empirických výrokov, ktoré sa podrobia hodnoteniu, klasif ikácii , typologizácii a napokon sa spredmetnia v podobe rozličných zápisov, tabuliek, grafov. Zmysel empirických výrokov je určovaný jednak obsahom príslušných empirických poznatkov, jednak aktuálnym, resp. potenciálnym významom, ktorý nadobúdajú včlenením (a interpretovaním) do určitého teoretického systému. Ak empirický fakt zapadá do schém vysvetlenia, tak ich potvrdzuje, obohacuje, ak im však protirečí, znamená to ,že bud' sú tieto schémy nepravdivé alebo neúplné, bud' je neúplný (nevyvinutý) fakt.
Fáza empirického poznávania ústí do formulácie empirických zákonov ako do najvyvinutejšej formy empirického poznania a zároveň ako do východiska pre teoretické poznanie. Základnými spôsobmi empirického poznania sú pozorovanie, meranie a experiment. Vedecké pozorovanie sa líši od predvedeckého pozorovania svojim systématickým, organizovaným charakterom, povahou objektu (ide o typický objekt, v ktorom prebiehajú procesy v najvýraznejšej podobe) a povahou podmienok ( ide o podmienky, v ktorých pôsobí čo najmenej náhodných rušivých vplyvov).Nezanedbateľný je rozdiel aj v subjekte poznania, ktorý sa od subjektu predvedeckého pozorovania líši teoretickou pripravenosťou, kvalifikovanou zručnosťou, skúsenosťou ,
cielavedomým prístupom a jasným zámerom.