Predpokladom preň je empirické poz,nanie, z ktorého vychadza, vývin teoretickej fázy je však zároveň sprostredkovaný prakticko-duchovnou činnosťou (napr. myšlienkovým experimentom) a aj samotnou praktickou činnosťou. Teoretickú fázu možno rozčlenit na dve podfázy, na dva vzájomne sa podmieňujúce opačne orientované procesy. Prvým je proces analyticky, ktorý ústi do konštrukcie ideálnych objektov a teoretických modelov: na tomto základe možno formulovat hypotézy ako východiská pre teórie. Druhým je proces syntetický, ktorý vyrastá z analytického a v rámci ktorého dochádza k formulovaniu teoretických zákonov a k výstavbe explanačných a predikčných teoretických schem. Zavŕšena teoreticka syntéza vo forme teoretických zákonov a vedeckých teórí na nich budovaných, sa stáva východiskom a teoretickým návodom pre schémy budúcej praktickej činnosti. Ak však chápeme poznatok ako jednotu subjektivnych a objektívnych momentov, môžeme predpokladať, že z viacerých poznávacích schém (verzií, obrazov, teórií) možno na základe súboru vybraných kritérií rozhodnúť, či niektoré z nich sú lepšie, pravdivejšie, (vernejšie) ako iné, či viac alebo menej adekvátne vypovedajú o danom objekte.
Dôležitá otázka vynárajúca sa v súvislosti s hodnotením vedeckého poznania ako východiska pre praktickú činnosť človeka, má etický rozmer. Reflektuje sa v nej vzťah vedy a zodpovednosti, vzťah paznania a moci. Ukazuje sa, že veda sama osebe nemôže zabezpečit harmonický vývin ľudstva a jeho vzťah k prírode, že aplikácia jej produktov-vedeckých poznatkov, môže prinášať ľudstvu nielen prospech (boj s chorobami, technické výdobytky uľahčujúce život a pod.), ale aj nénahraditeľné a nezvratiteľné škody (ekologické katastrofy).
Veda je vrcholne dôležitá zložka duchovnej kultúry, näjvyššia forma ľudského poznania; je to systém rozvíjajúcich sa poznatkov, ktoré sa ziskavajú pomocou prislušných metód poznania, vyjadrujú sa presnými pojmami, ktorých pravdivosť sa preveruje a dokazuje spoločenskou praxou. Veda je systém pojmov o javoch a zákonoch vonkajšieho sveta alebo duchovnej aktivity Iudí, ktorý dáva možnosť predvídať a pretvárať skutočnosť v záujmoch spoločnosti; je to historicky utvorená forma ľudskej aktivity, ,duchovnej produkcie, ktorej obsahom a výsledkom sú cieľavedome zhromaždené fakty, rozpracované hypotézy a teórie so zákonmi, postupmi a metódami výskumu, ktoré tvoria ich základ.