Svedomie pred činom má úlohu z hľadiska morálnej kvality konania.
Svedomie po čine plní voči konajúcemu najmä výchovnú funkciu
Krajnosti svedomia –skrupulózne a laxné
Morálna hodnota konajúceho subjektu je daná vzťahom medzi svedomím subjektu, obsahujúcim osvojené morálne hodnoty a normy a jeho praktickým činom. Ak je praktický čin v súlade so svedomím konajúceho subjektu, tak je čin morálny a ak je v rozpore s jeho svedomím, tak je praktický čin nemorálny. Zo spoločenského hľadiska je morálna hodnota daná mierou rešpektovania mravov spoločnosti, takže či je praktický čin morálny alebo nemorálny závisí od toho, či je v zhode alebo v rozpore s existujúcimi mravmi spoločnosti

Všeobecne platné hodnoty a normy v spoločnosti sa odzrkadľujú v mravoch spoločnosti, ktoré sa prezentujú rôznymi spôsobmi napr. verejnou mienkou. Hegel-v morálnom konaní musí každý subjekt vychádzať vždy zo seba, zo svojho vedomia a svedomia. Morálka je subjektívna ale aj objektívna (mravy spoločnosti) Subjekt zobjektívňuje svoje svoje presvedče-nie a nárokuje si jeho uznanie spoločnosťou.Základom morálky je príslušnosť k určitej komunite a vplyv spoločnosti.
Pozitívna úloha zla-vývoj spoločnosti sa realizuje zmenamy ktoré sú ponímané podľa starých noriem ako mravne zlé a nesprávne

Predmetom skúmania sociálnej etiky je práve obsah a štruktúra spoločného dobra jeho vzťah k individuálnemu dobru. Ku ktorým základným hodnotám sa má spoločnosť ako celok uberať, ktoré má uprednostňovať a podporovať a ako sa na nich majú podieľať jednotlivé indivíduá?
Problém spravodlivosti-spravodlivé usporiadanie spoločnosti a rozdeľovanie ekonomických, sociálnych a kultúrnych hodnôt medzi subjekty spoločnosti Druhou formou spravodlivosti je tzv. vyrovnávaciu spravodlivosť uplatňujúca sa vo vzájomných vzťahoch medzi občanmi

Liberalizmus= výsadného postavenie indivídua a jeho slobodnej aktivity vo vzťahu k spoločnosti a k štátu (najvyššie hodnoty individuálna sloboda a súkromné vlastníctvo). Sloboda indivídua, obmedzovaná výlučne v záujme nezasahovania do slobody iných indivíduí, súkromné vlastníctvo a možnosť slobodne s ním nakladať vo vlastnom záujme, patrí k najzákladnejším ľudským hodnotám Hayek-spravodlivosť nie je možné zabezpečovať bez toho, aby sa neporušovali princípy individuálnej slobody človeka, a to najmä slobody podnikania.Rawls-spravodlivosť= etický rámec spoločnosti, v ktorom sa realizuje ľudská individuálna sloboda, rovnosť slobôd pre všetkých, rovnosť uplatniť sa vo verejnej sfére a nutnosť čiastočného prerozdeľovania bohatstva v záujme dosiahnutia minimálneho životného štandardu najchudobnejších vrstiev spoločnosti

Socializmus-Podstata spravodlivosti=rovnosť občanov v zmysle politickom, aj v zmysle ekonomickom. Nerovnosť občanov je nespravodlivá a je potrebné ju odstrániť a nastoliť spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov. Marxizmus-súkromné vlastníctvo je možné odstrániť revolúciou Sociálni demokrati demokratizácia všetkých sfér spoločnosti.

Kresťanská sociálna náuka- filozofické a teologické zdroje (Aristoteles a T.Akvinský) Človek=duch vtelený do telesnosti. Spravodlivosť=cnosť, prostredníctvom ktorej každý poskytujeme druhému jeho právo, poskytujeme mu to, čo mu patrí. Princíp subsidiarity význam indivídua a menšieho spoločenstva pred väčším spoločenstvom, znamená to. Princíp individuálnej slobody-sloboda je nevyhnutnou podmienkou realizácie individuálneho aj spoločného dobra a spravodlivosti. Sloboda je viazaná na rešpektovanie morálnych hodnôt. Princíp participácie, zodpovednú účasť všetkých členov na vedení, rozhodovaní a rozdeľovaní spoločných výsledkov kooperácie.