Spoločenská efektívnosť závisí od dodržiavania všeobecne platných politických, právnych, ekonomických a iných noriem,ale aj od dodržiavania morálnych hodnôt a noriem. Pojem spoločenskej efektívnosti zhodnocuje ekonomické dôsledky rozhodnutia, ale aj spoločenské dôsledky (dopad na životné prostredie,o sociálne,kultúrne, morálne a i.)

Predmet podnikateľskej etiky je skúmanie podnikateľov, ktorí podnikajú v ekonomickej sfére v prospech seba celej spoločnosti. Konkretizácia všeobecnej etiky vo sfére podnikania. Zisk je subjektívnym motívom podnikania, ale súčasne aj objektívnou, ekonomicky nevyhnutnou podmienkou podnikania. Podnikateľ musí dosiahnuť zisk. Podnikateľ nemôže rozhodovať medzi tým, či bude alebo nebude dosahovať zisk, iba rozhoduje iba o spôsobe, akým v rámci daných podmienok zisk dosahuje. Všeobecná ekonomicko–morálna norma dosahovanie zisku spôsobom, ktorý rešpektuje špecifické ekonomické vzťahy,normy, právne predpisy a súčasne aj platné morálne normy a hodnoty.

Predmet manažérskej etiky skúmanie systému morálnych hodnôt a noriem, upravujúcich konanie spoločenských subjektov, ktorí sú poverení riadením spoločenských procesov
Východiskovou morálnou hodnotou manažéra je loajalita a oddanosť zamestnávateľovy vzhľadom na jeho ekonomické záujmy a ciele. Morálnou povinnosťou manažera je permanentné vzdelávanie a skvalitňovanie manažmentu. Ďalšou povinnosťou manažéra je konať morálne-spravodlivo.Spravodlivé rozhodnutie predpokladá vecné poznanie okolnos-tí, v dôsledku čoho sa má uskutočňovať rozdelenie odmien či trestov. Spravodlivosť je spätá z ďalšími morálnymi hodnotami a normami (čestnosť, otvorenosť, dôslednosť) Nesprávne využívanie danej moci, alebo dokonca jej zneužívanie, sú v zásadnom rozpore nielen z manažérskou etikou, ale aj s ekonomickým záujmom vlastníka.

Manažér je nadriadený pracovnému kolektívu a má moc rozhodovať o rozdeľovaní, vyhodnocovaní a odmeňovaní pracovníkov. Manažér má moc organizovať, koordinovať a zjednocovať vôľu pracovníkov pri realizácii spoločného cieľa. Osobné city sympatie alebo antipatie, by sa nemali prejavovať vo fungovaní ani v ekonomicko-technických vzťahoch kooperácie. Morálne najcitlivejšia časť práce manažera je rozhodovanie v personálnych otázkach (preraďovnie prepúšťanie zamestnancov a pod.) Etický profil manažéra-hospodárstvo potrebuje manažérov, ktorí sa budú zasadzovať o zisk, o rozširovanie kapitálu, o zvyšovanie efektivity, ale aj o uspokojovanie potrieb ľudí.

Inštitucionalizácia morálky-diferenciácia a nesúrodosť verejnej mienky sa prekonáva formovaním morálnych kódexov, ktoré vyjadrujú základné morálne hodnoty, všeobecne platné a záväzné pre spoločnosť (náboženský), profesijné skupiny (lekársky, právnický), prípadne ekonomický systém (kódex podnikateľa, manažéra, podnikové a firemné kódexy)
Ak na dodržiavanie dbajú inštitúcie, hovoríme o inštitucionalizácií morálky