Etika a morálka: Ťahák

Predmet etiky-skúmanie spoločenských noriem, hodnôt a vťahov ktoré regulujú správanie a konania spoločenských subjektov vzhľadom na iných ľudí, spoločenské subjekty ale aj na sám konajúci subjekt.
Členenie etiky-individuálna-skúma faktory formujúce morálku a svedomie individua. Sociálna-faktory objektívne formujúce morálku spoločnosti podľa profesijných skupín-lekárska, právnická, politická, podnikateľská Empirický prístup redukuje dobro a zlo na zmyslové cítenie uspokojenia, alebo neuspokojenia. Racionalizmus-nachádza morálne dobro v rozumnom prispôsobení sa človeka vyšším hodnotám (boh, príroda a pod.)

Ulitarizmus-morálna hodnota nie je daná obsahom ale dôsledkom konania.
Konanie nemá morálnu hodnotu, posudzuje sa podľa kozekvencií.
Sociálny princíp dobra-hodnota konania je určená mierou prospechu pre spoločnosť a nie len pre individuum. Dentologizmus-posudzuje konanie bez ohľadu na dôsledky. Samo konanie má morálnu hodnotu

Hodnota-význam veci pre človeka. Dobro-základná a najvšeobecnejšia hodnota morálky-všetko čo svojimi úžitkovými vlastnosťami uspokojuje ľudské potreby a podieľa sa na reprodukcií a rozvoji života. Zlo je jeho protiklad. Konať morálne=dobro, konať nemorálne=zlo

Individuálne potreby-slúžia na reprodukciu a rozvoj indivídua
Spoločenské potreby- slúžia na reprodukciu a rozvoj spoločnosti a sú formované spoločnosťou v kotrej človek žije.
Miera uspokojovania individuálnych potrieb je podmienená rozhodovaním subjektu a nadobúda morálny rozmer. Schopnosť podriadiť individuálnu potrebu, potrebám spoločnosti alebo iných indivíduí bez vonkajšieho nátlaku je prejavom morálky. Význam dobier určuje podiel dobier na zabezpečovaní podmienok reprodukcie a rozvoja života. Hierarchia usporiadania sa opiera o strategickú alebo celkovú užitočnosť

Morálne dobro-prospieva individuu a spoločnosti súčastne z hľadiska perspektívy ich rozvoja-najvyššie ľudské hľadisko Morálne zlo-vedomé porušovanie miery individuálneho dobra
Individuálne potreby sa uprednostňujú na úkor spoločenských
Nemorálne zlo-vedomé činy proti rozvoju individua a spoločnosti.

Morálne normy-morálne hľadiská a kritériá na určovanie postavenia dobier v živote. všeobecne uznávané hodnoty, návody, príkazy a zákazy správania sa, ktoré nemajú povahu technického návodu.
Kant-morálne konanie=konanie čistým rozumom (nie intuíciou)
Rozum bez vonkajších poznatkov, len vrodenú apriórnu formu morálneho konania, neovlyvnenú získanými hodnotami, skúsenosťami ani poznaním. Konaj tak aby zásady tvojho konania mohli slúžiť ako všeobecný zákon

Svedomie-systém morálnych noriem a hodnôt, ktoré si subjekt v procese individuálneho vývoja osvojil, zvnútornil a premenil na nevyhnutné subjektívne podmienky svojej praktickej činnosti.
Štruktúra svedomia-podľa hierarchie hodnôt
Prvá úroveň-všeobecné hodnoty a normy dobra a zla
Druhá úroveň-úroveň svedomia- hodnoty podmienené svetonázorom človeka (náboženské, filozofické hodnoty a pod.) Individuálna konkretizácia najvyšších hodnôt – dobra a zla
Tretia úroveň-hodnoty podmienené špecifickými znalosťami, profesionálnou zameranosťou človeka (lekár, učiteľ, právnik a pod.)
Svedomie pred činom má úlohu z hľadiska morálnej kvality konania.
Svedomie po čine plní voči konajúcemu najmä výchovnú funkciu
Krajnosti svedomia –skrupulózne a laxné
Morálna hodnota konajúceho subjektu je daná vzťahom medzi svedomím subjektu, obsahujúcim osvojené morálne hodnoty a normy a jeho praktickým činom. Ak je praktický čin v súlade so svedomím konajúceho subjektu, tak je čin morálny a ak je v rozpore s jeho svedomím, tak je praktický čin nemorálny. Zo spoločenského hľadiska je morálna hodnota daná mierou rešpektovania mravov spoločnosti, takže či je praktický čin morálny alebo nemorálny závisí od toho, či je v zhode alebo v rozpore s existujúcimi mravmi spoločnosti

Všeobecne platné hodnoty a normy v spoločnosti sa odzrkadľujú v mravoch spoločnosti, ktoré sa prezentujú rôznymi spôsobmi napr. verejnou mienkou. Hegel-v morálnom konaní musí každý subjekt vychádzať vždy zo seba, zo svojho vedomia a svedomia. Morálka je subjektívna ale aj objektívna (mravy spoločnosti) Subjekt zobjektívňuje svoje svoje presvedče-nie a nárokuje si jeho uznanie spoločnosťou.Základom morálky je príslušnosť k určitej komunite a vplyv spoločnosti.
Pozitívna úloha zla-vývoj spoločnosti sa realizuje zmenamy ktoré sú ponímané podľa starých noriem ako mravne zlé a nesprávne

Predmetom skúmania sociálnej etiky je práve obsah a štruktúra spoločného dobra jeho vzťah k individuálnemu dobru. Ku ktorým základným hodnotám sa má spoločnosť ako celok uberať, ktoré má uprednostňovať a podporovať a ako sa na nich majú podieľať jednotlivé indivíduá?
Problém spravodlivosti-spravodlivé usporiadanie spoločnosti a rozdeľovanie ekonomických, sociálnych a kultúrnych hodnôt medzi subjekty spoločnosti Druhou formou spravodlivosti je tzv. vyrovnávaciu spravodlivosť uplatňujúca sa vo vzájomných vzťahoch medzi občanmi

Liberalizmus= výsadného postavenie indivídua a jeho slobodnej aktivity vo vzťahu k spoločnosti a k štátu (najvyššie hodnoty individuálna sloboda a súkromné vlastníctvo). Sloboda indivídua, obmedzovaná výlučne v záujme nezasahovania do slobody iných indivíduí, súkromné vlastníctvo a možnosť slobodne s ním nakladať vo vlastnom záujme, patrí k najzákladnejším ľudským hodnotám Hayek-spravodlivosť nie je možné zabezpečovať bez toho, aby sa neporušovali princípy individuálnej slobody človeka, a to najmä slobody podnikania.Rawls-spravodlivosť= etický rámec spoločnosti, v ktorom sa realizuje ľudská individuálna sloboda, rovnosť slobôd pre všetkých, rovnosť uplatniť sa vo verejnej sfére a nutnosť čiastočného prerozdeľovania bohatstva v záujme dosiahnutia minimálneho životného štandardu najchudobnejších vrstiev spoločnosti

Socializmus-Podstata spravodlivosti=rovnosť občanov v zmysle politickom, aj v zmysle ekonomickom. Nerovnosť občanov je nespravodlivá a je potrebné ju odstrániť a nastoliť spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov. Marxizmus-súkromné vlastníctvo je možné odstrániť revolúciou Sociálni demokrati demokratizácia všetkých sfér spoločnosti.

Kresťanská sociálna náuka- filozofické a teologické zdroje (Aristoteles a T.Akvinský) Človek=duch vtelený do telesnosti. Spravodlivosť=cnosť, prostredníctvom ktorej každý poskytujeme druhému jeho právo, poskytujeme mu to, čo mu patrí. Princíp subsidiarity význam indivídua a menšieho spoločenstva pred väčším spoločenstvom, znamená to. Princíp individuálnej slobody-sloboda je nevyhnutnou podmienkou realizácie individuálneho aj spoločného dobra a spravodlivosti. Sloboda je viazaná na rešpektovanie morálnych hodnôt. Princíp participácie, zodpovednú účasť všetkých členov na vedení, rozhodovaní a rozdeľovaní spoločných výsledkov kooperácie.
Spoločenská efektívnosť závisí od dodržiavania všeobecne platných politických, právnych, ekonomických a iných noriem,ale aj od dodržiavania morálnych hodnôt a noriem. Pojem spoločenskej efektívnosti zhodnocuje ekonomické dôsledky rozhodnutia, ale aj spoločenské dôsledky (dopad na životné prostredie,o sociálne,kultúrne, morálne a i.)

Predmet podnikateľskej etiky je skúmanie podnikateľov, ktorí podnikajú v ekonomickej sfére v prospech seba celej spoločnosti. Konkretizácia všeobecnej etiky vo sfére podnikania. Zisk je subjektívnym motívom podnikania, ale súčasne aj objektívnou, ekonomicky nevyhnutnou podmienkou podnikania. Podnikateľ musí dosiahnuť zisk. Podnikateľ nemôže rozhodovať medzi tým, či bude alebo nebude dosahovať zisk, iba rozhoduje iba o spôsobe, akým v rámci daných podmienok zisk dosahuje. Všeobecná ekonomicko–morálna norma dosahovanie zisku spôsobom, ktorý rešpektuje špecifické ekonomické vzťahy,normy, právne predpisy a súčasne aj platné morálne normy a hodnoty.

Predmet manažérskej etiky skúmanie systému morálnych hodnôt a noriem, upravujúcich konanie spoločenských subjektov, ktorí sú poverení riadením spoločenských procesov
Východiskovou morálnou hodnotou manažéra je loajalita a oddanosť zamestnávateľovy vzhľadom na jeho ekonomické záujmy a ciele. Morálnou povinnosťou manažera je permanentné vzdelávanie a skvalitňovanie manažmentu. Ďalšou povinnosťou manažéra je konať morálne-spravodlivo.Spravodlivé rozhodnutie predpokladá vecné poznanie okolnos-tí, v dôsledku čoho sa má uskutočňovať rozdelenie odmien či trestov. Spravodlivosť je spätá z ďalšími morálnymi hodnotami a normami (čestnosť, otvorenosť, dôslednosť) Nesprávne využívanie danej moci, alebo dokonca jej zneužívanie, sú v zásadnom rozpore nielen z manažérskou etikou, ale aj s ekonomickým záujmom vlastníka.

Manažér je nadriadený pracovnému kolektívu a má moc rozhodovať o rozdeľovaní, vyhodnocovaní a odmeňovaní pracovníkov. Manažér má moc organizovať, koordinovať a zjednocovať vôľu pracovníkov pri realizácii spoločného cieľa. Osobné city sympatie alebo antipatie, by sa nemali prejavovať vo fungovaní ani v ekonomicko-technických vzťahoch kooperácie. Morálne najcitlivejšia časť práce manažera je rozhodovanie v personálnych otázkach (preraďovnie prepúšťanie zamestnancov a pod.) Etický profil manažéra-hospodárstvo potrebuje manažérov, ktorí sa budú zasadzovať o zisk, o rozširovanie kapitálu, o zvyšovanie efektivity, ale aj o uspokojovanie potrieb ľudí.

Inštitucionalizácia morálky-diferenciácia a nesúrodosť verejnej mienky sa prekonáva formovaním morálnych kódexov, ktoré vyjadrujú základné morálne hodnoty, všeobecne platné a záväzné pre spoločnosť (náboženský), profesijné skupiny (lekársky, právnický), prípadne ekonomický systém (kódex podnikateľa, manažéra, podnikové a firemné kódexy)
Ak na dodržiavanie dbajú inštitúcie, hovoríme o inštitucionalizácií morálky