referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Adriána
Streda, 26. júna 2019
Etika a morálka: Ťahák
Dátum pridania: 14.02.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: myhal
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 193
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 5.5
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 9m 10s
Pomalé čítanie: 13m 45s
 
Predmet etiky-skúmanie spoločenských noriem, hodnôt a vťahov ktoré regulujú správanie a konania spoločenských subjektov vzhľadom na iných ľudí, spoločenské subjekty ale aj na sám konajúci subjekt.
Členenie etiky-individuálna-skúma faktory formujúce morálku a svedomie individua. Sociálna-faktory objektívne formujúce morálku spoločnosti podľa profesijných skupín-lekárska, právnická, politická, podnikateľská Empirický prístup redukuje dobro a zlo na zmyslové cítenie uspokojenia, alebo neuspokojenia. Racionalizmus-nachádza morálne dobro v rozumnom prispôsobení sa človeka vyšším hodnotám (boh, príroda a pod.)

Ulitarizmus-morálna hodnota nie je daná obsahom ale dôsledkom konania.
Konanie nemá morálnu hodnotu, posudzuje sa podľa kozekvencií.
Sociálny princíp dobra-hodnota konania je určená mierou prospechu pre spoločnosť a nie len pre individuum. Dentologizmus-posudzuje konanie bez ohľadu na dôsledky. Samo konanie má morálnu hodnotu

Hodnota-význam veci pre človeka. Dobro-základná a najvšeobecnejšia hodnota morálky-všetko čo svojimi úžitkovými vlastnosťami uspokojuje ľudské potreby a podieľa sa na reprodukcií a rozvoji života. Zlo je jeho protiklad. Konať morálne=dobro, konať nemorálne=zlo

Individuálne potreby-slúžia na reprodukciu a rozvoj indivídua
Spoločenské potreby- slúžia na reprodukciu a rozvoj spoločnosti a sú formované spoločnosťou v kotrej človek žije.
Miera uspokojovania individuálnych potrieb je podmienená rozhodovaním subjektu a nadobúda morálny rozmer. Schopnosť podriadiť individuálnu potrebu, potrebám spoločnosti alebo iných indivíduí bez vonkajšieho nátlaku je prejavom morálky. Význam dobier určuje podiel dobier na zabezpečovaní podmienok reprodukcie a rozvoja života. Hierarchia usporiadania sa opiera o strategickú alebo celkovú užitočnosť

Morálne dobro-prospieva individuu a spoločnosti súčastne z hľadiska perspektívy ich rozvoja-najvyššie ľudské hľadisko Morálne zlo-vedomé porušovanie miery individuálneho dobra
Individuálne potreby sa uprednostňujú na úkor spoločenských
Nemorálne zlo-vedomé činy proti rozvoju individua a spoločnosti.

Morálne normy-morálne hľadiská a kritériá na určovanie postavenia dobier v živote. všeobecne uznávané hodnoty, návody, príkazy a zákazy správania sa, ktoré nemajú povahu technického návodu.
Kant-morálne konanie=konanie čistým rozumom (nie intuíciou)
Rozum bez vonkajších poznatkov, len vrodenú apriórnu formu morálneho konania, neovlyvnenú získanými hodnotami, skúsenosťami ani poznaním. Konaj tak aby zásady tvojho konania mohli slúžiť ako všeobecný zákon

Svedomie-systém morálnych noriem a hodnôt, ktoré si subjekt v procese individuálneho vývoja osvojil, zvnútornil a premenil na nevyhnutné subjektívne podmienky svojej praktickej činnosti.
Štruktúra svedomia-podľa hierarchie hodnôt
Prvá úroveň-všeobecné hodnoty a normy dobra a zla
Druhá úroveň-úroveň svedomia- hodnoty podmienené svetonázorom človeka (náboženské, filozofické hodnoty a pod.) Individuálna konkretizácia najvyšších hodnôt – dobra a zla
Tretia úroveň-hodnoty podmienené špecifickými znalosťami, profesionálnou zameranosťou človeka (lekár, učiteľ, právnik a pod.)
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.