To platí aj o podpredsedoch národnej rady.

Predseda národnej rady vykonáva svoju pôsobnosť podľa Ústavy SR tým, že:

zvoláva a riadi schôdze národnej rady,
podpisuje ústavu, ústavné zákony a zákony, ako aj uznesenia národnej rady,
prijíma sľub poslancov, prezidenta republiky, sudcov a predsedu Najvyššieho súdu SR,
vyhlasuje voľby do národnej rady a orgánov územnej samosprávy a voľbu prezidenta Slovenskej republiky,
zabezpečuje vyhlasovanie zákonov.

Ďalšia pôsobnosť sa vzťahuje najmä na:

zastupovanie národnej rady navonok,
zabezpečovanie úloh spojených s konaním pred ústavným súdom a v súvislosti s konaním voľby prezidenta Slovenskej republiky,
vzatie na vedomie vzdanie sa sudcu,
vzatie na vedomie utvorenie poslaneckého klubu a jeho zloženie,
súhlas na skončenie pracovného alebo obdobného pracovného vzťahu proti vôli poslanca v čase výkonu jeho funkcie a do 12 mesiacov po zániku jeho mandátu,
vymenovanie a odvolanie vedúceho kancelárie národnej rady,
plnenie ďalších úloh, ktorými ho poverí národná rada alebo ak to ustanovuje zákon.

Podpredsedovia národnej rady:

riadia a organizujú úseky činnosti národnej rady podľa poverenia predsedom národnej rady,
zastupujú predsedu národnej rady v určenom poradí a v plnení jeho úloh, ktorými ich poverí.

Organizácia činnosti Národnej rady Slovenskej republiky

Činnosť národnej rady riadi a organizuje jej predseda a podpredsedovia. Národná rada zasadá stále. Jej zasadanie sa skončí uplynutím volebného obdobia alebo rozpustením. Národná rada môže uznesením prerušiť svoje zasadanie, jeho dĺžka nesmie presiahnuť štyri mesiace v roku.

Národná rada uskutočňuje svoju ústavnú pôsobnosť prostredníctvom ustanovujúcej schôdze a priebežne konaných schôdzí počas trvania volebného obdobia. Z hľadiska významu osobitné miesto patrí ustanovujúcej schôdzi, ktorú zvoláva prezident Slovenskej republiky tak, aby sa uskutočnila do 30 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov volieb. Na tejto schôdzi volí národná rada svojich overovateľov, predsedu a podpredsedov, zriaďuje svoje výbory okrem tých, ktoré sú ustanovené zo zákona a volí ich predsedov a členov.

Rokovacími dňami schôdze národnej rady sú spravidla utorok až piatok.

Schôdze národnej rady sú verejné. Neverejné schôdze alebo ich časti sa konajú ak sa na nich prerokúvajú veci, ktoré tvoria predmet štátneho , služobného a obchodného tajomstva alebo to ustanoví osobitný zákon, alebo sa na tom uznesie národná rada trojpätinovou väčšinou.

Národná rada je schopná sa uznášať ak je v rokovacej sále prítomná a na hlasovaní sa zúčastňuje nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov - 76. Na prijatie platného uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov - najmenej 39. Relatívnou väčšinou sa prijímajú bežné zákony.

Pri vyslovení nedôvery vláde a jej členom, na voľbu a odvolanie predsedu a podpredsedov národnej rady, na podanie návrhu na odvolanie prezidenta republiky musí byť súhlas najmenej 76 poslancov, čo predstavuje absolútnu väčšinu.

Na prijatie ústavy, ústavného zákona, vypovedanie vojny inému štátu, odsúhlasenie neverejnej schôdze národnej rady je potrebná trojpätinová kvalifikovaná väčšina najmenej 90 poslancov.

Ak do 30 minút po určenom začiatku schôdze národnej rady nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, predsedajúci môže začiatok schôdze odložiť na ďalší rokovací deň. Musí tak urobiť, ak ani do jednej hodiny po oznámenom začiatku schôdze nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.