Zakladatelia sociológie
- sociológia vzniká v 19.storočí s rozvojom priemyslu a kapitalistickej spoločnosti
- rozhodujúcim činiteľom rozvoja je hľadanie odpovedí na spoločenský pokrok
- zakladatelia sociológie: August Comte, Karol Marx, Emile Durkheim, Max Weber

August Comte (1798 – 1857)
- chcel odhaliť zákonitosti spoločenského vývoja, vytvoriť pozitívnu vedu, ktorá by sa zakladala na vedeckých faktoch (bola by rovnako exaktnou vedou ako matematika, fyzika, chémia) a nazval ju sociológia
- za vzor pre sociológiu mu slúžila fyzika, podľa ktorej ju aj rozdelil – sociálna statika a sociálna dynamika
- sociálna statika: skúmanie sociálneho poriadku a faktov, ktoré zabezpečujú stabilitu spoločnosti ( jej prvkami sú rodina, náboženstvo, štát)
- sociálna dynamika: skúmanie vývoja spoločnosti a problémov spoločenského pokroku (za zdroj spoločenského pokroku považuje intelektuálny vývoj, zmeny ľudského poznania)
- na základe teórie o intelektuálnom vývine rozlišuje Comte tri štádiá vývoja spoločnosti:

1. teologické štádium (obdobie praveku, staroveku a časť raného stredoveku – do konca 13.storočia) – ľudský duch je ovplyvnený vierou, všetko je výsledkom pôsobenia nadprirodzených síl
2. metafyzické štádium (v dobách ranej renesancie až do čias osvietenstva, 13. – 18.storočie) – rozklad viery a morálky, ľudský duch sa oslobodzuje
3. pozitívne štádium (Comteho súčasnosť) – rozvoj vedy, techniky, priemyslu

Karol Marx (1818 – 1883)
- vidí vo vede nástroj na zmenu v spoločnosti, keď v knihe Tézy o Feuerbachovi píše, že doteraz filozofi svet len vysvetľovali, dnes je úlohou filozofie meniť svet
- za zdroj spoločenského pokroku považuje materiálnu výrobu
- materiálny život spoločnosti určuje duchovný život spoločnosti
- vo svojom diele Nemecká ideológia píše: „...prvý historický akt je výroba prostriedkov nevyhnutných na uspokojovanie týchto potrieb (potrava, voda, bývanie, odievanie)...“
- na základe materiálnej výroby Marx odhaľuje zákonitosti vývoja spoločnosti – 5 spoločensko-ekonomických formácii SEF
- SEF sa líšia stupňom vývoja výrobných vzťahov a výrobných síl, predovšetkým vlastníckymi vzťahmi

1. prvotnopospolná SEF
- vlastníctvo výrobných prostriedkov: skupinové, rodové, kmeňové

2. otrokárska SEF
- súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov
- hlavným výrobným prostriedkom je otrok

3. feudálna SEF
- súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov
- hlavným výrobným prostriedkom je pôda

4. kapitalistická SEF
- súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov
- hlavným výrobným prostriedkom je kapitál

5. komunistická SEF
- podľa Marxa - odstránenie súkromného vlastníctva a vykorisťovania
-Ekonomicko-filozofické rukopisy (1844) – „komunizmus = humanizmus“