Emile Durkheim (1858 – 1917)
- nadviazal na Comtovo učenie
- sociológia má mať svoj predmet a vlastné metódy skúmania, má skúmať sociálne fakty (právo, náboženstvo, módu, umenie)
- sociálne fakty sú nezávislé od jednotlivca, ale sú schopné vyvíjať vonkajší tlak
- začína rozlišovať spoločenský vývoj od biologického a fyzikálneho vývoja
- základom vývoja je súdržnosť – sociálna solidarita (mechanická a organická solidarita)
- mechanická solidarita sa týka raných, archaických spoločenstiev (pravek, starovek), kde nachádzame podobnosť jednotlivcov, nie sú rozvinuté individuálne charakteristiky človeka
- organická solidarita je založená na rozvinutej solidarite, na deľbe práce, jednotlivci vytvárajú systém spoločenských vzťahov
- sociológia by nemala len opisovať spoločenské vzťahy, mala by sa zaujímať o súvislosti príčin problémov

Max Weber (1864 – 1920)
- nadväzuje na Comta a Durkheima
- hlavným je skúmanie sociálneho konania, sledujú sa dve roviny:
a) subjektívna motivácia
b) orientácia na iných
- tak sa utvárajú spoločenské vzťahy, vzniká manželstvo, hospodárstvo, štát
- spoločenské vzťahy sú výsledkom sociálnych konaní jednotlivcov
- každé sociálne konanie má zmysel a je možné ho porovnávať s ideálnym typom konania
- ideálny typ je účelovo-racionálna abstrakcia, ktorá ukazuje, aký by mal byť priebeh konania, aby bolo konanie racionálne
- človek by mal pochopiť, prečo sa jeho konanie odlišuje od hypotetického

Súčasná sociológia

1. teória sociálneho konsenzu (charakteristická pre angloamerické krajiny)
- autormi sú americkí sociológovia Merton a Parsons, táto teória vznikla v 40-tych rokoch 20.storočia
- východiskom je Comtovo a Durkheimovo učenie, zdôrazňuje jednotu, stabilitu, usporiadanosť sociálneho systému
- členovia spoločnosti vyznávajú približne rovnaké hodnoty, preto je spolupráca možná
- časť je závislá na celku (jednotlivec, skupina na spoločnosti), hlavným cieľom je smerovanie k vnútornej rovnováhe
- základným pojmom tejto teórie je funkčnosť, súčasťou je štrukturálny fukcionalizmus – každá časť celku má svoju funkciu, je funkčne spojená s ostatnými časťami, spolu vytvárajú jednotný sociálny systém

2. teória sociálneho konfliktu (charakteristická pre európske krajiny)
- vzniká v 50-tych rokoch 20.storočia a je reakciou na štrukturálny funkcionalizmus
- predstavitelia sa pýtajú, kto má z ich existencie úžitok, nadväzujú na Marxovu teóriu
- základným pojmom je záujem, ktorý je pre správanie jednotlivých sociálnych skupín rozhodujúci
-  rôzne sociálne skupiny majú rozličné záujmy, vzniká konflikt
- NEOMARXISTI – dodnes žijúci nemecký sociológ Dahrendorf

3. alternatívna sociológia
- vzniká približne v 60-tych rokoch 20.storočia, zaoberá sa najmä sociálnym konaním a vzájomnou interakciou sociálnych skupín aj jednotlivcov
- upriamená na mikrosociologickú úroveň skúmania
- základným pojmom je význam ľudského správania sa, výsledkom vzájomného pôsobenia jednotlivcov v spoločnosti