Úvod do sociológie, zakladatelia, história

- objektom skúmania je spoločnosť
- každá spoločenskovedná disciplína má za objekt skúmania spoločnosť
- zároveň má špecifický predmet skúmania, napr. história skúma konkrétne historické fakty v chronologickom usporiadaní, ekonómia sa zaoberá otázkami výroby, spotreby a rozdeľovania
- aj sociológia má svoj vlastný objekt skúmania – súčasnú spoločnosť v hraniciach daného štátu
- skúma sociálne skupiny, ich správanie, vzťahy, sociálnu štruktúru spoločnosti
- je teoreticko-empyrická veda, ktorá skúma spoločnosť na dvoch úrovniach:

· mikrosociologická úroveň:
- skúma každodenné správanie skupín, jednotlivca a spoočnosti
- snaží sa pochopiť a vysvetliť správanie sa jednotlivcov

· makrosociologická úroveň:
- skúma veľkú spoločnosť, zaoberá sa stratifikáciou – štruktúrou, rozvetvením spoločnosti
- poukazuje na zmeny vo veľkých skupinách, skúma ekonomické, politické skutočnosti, ako je napr. nezamestnanosť a jej sociálne následky

- rozlišujeme 6 základných hľadísk sociologického skúmania:
1. skúmanie demografického vývoja
2. skúmanie spoločnosti z psychologického hľadiska (záujmy jednotlivcov, skupín)
3. skúmanie z kolektívneho hľadiska (združovanie sa do skupín, predovšetkým skúma základné prvky spoločnosti, ako je rodina)
4. skúmanie zo štrukturálneho hľadiska (skúma štruktúru – usporiadanie spoločnosti)
5. skúmanie z kultúrneho hľadiska
6. skúmanie z dynamického hľadiska (spoločnosť sa stále mení)

- sociológia rieši dve základné otázky:
1. Čo drží spoločnosť pohromade?
2. Aký je vzťah medzi jednotlivcom a spoločnosťou?

1. teória sociálneho konsenzu
teória sociálneho konfliktu

T.S.KONSENZU
- prirodzená potreba jednotlivcov spájať sa do celku
- ľudia sú odkázaní na dohodu – spoluprácu
- vo vlastnom záujme vytvárajú spoločnosť
- podľa tejto teórie jednota a stabilita sú nevyhnutné

T.S.KONFLIKTU
- v spoločnosti existuje množstvo záujmov, z ktorých každý chce získať moc
- spoločnosť sa drží pohromade vďaka moci a zápasu o ňu

2. táto otázka má dve riešenia:
a) dominantná je spoločnosť – ovplyvňuje jednotlivcov, bližšie má toto riešenie k riešeniu konsenzu
b) spoločnosť je tvorená jednotlivcami a sociálne správanie jedincov utvára spoločnosť, bližšie má k teórii sociálneho konfliktu
Zakladatelia sociológie
- sociológia vzniká v 19.storočí s rozvojom priemyslu a kapitalistickej spoločnosti
- rozhodujúcim činiteľom rozvoja je hľadanie odpovedí na spoločenský pokrok
- zakladatelia sociológie: August Comte, Karol Marx, Emile Durkheim, Max Weber

August Comte (1798 – 1857)
- chcel odhaliť zákonitosti spoločenského vývoja, vytvoriť pozitívnu vedu, ktorá by sa zakladala na vedeckých faktoch (bola by rovnako exaktnou vedou ako matematika, fyzika, chémia) a nazval ju sociológia
- za vzor pre sociológiu mu slúžila fyzika, podľa ktorej ju aj rozdelil – sociálna statika a sociálna dynamika
- sociálna statika: skúmanie sociálneho poriadku a faktov, ktoré zabezpečujú stabilitu spoločnosti ( jej prvkami sú rodina, náboženstvo, štát)
- sociálna dynamika: skúmanie vývoja spoločnosti a problémov spoločenského pokroku (za zdroj spoločenského pokroku považuje intelektuálny vývoj, zmeny ľudského poznania)
- na základe teórie o intelektuálnom vývine rozlišuje Comte tri štádiá vývoja spoločnosti:

1. teologické štádium (obdobie praveku, staroveku a časť raného stredoveku – do konca 13.storočia) – ľudský duch je ovplyvnený vierou, všetko je výsledkom pôsobenia nadprirodzených síl
2. metafyzické štádium (v dobách ranej renesancie až do čias osvietenstva, 13. – 18.storočie) – rozklad viery a morálky, ľudský duch sa oslobodzuje
3. pozitívne štádium (Comteho súčasnosť) – rozvoj vedy, techniky, priemyslu

Karol Marx (1818 – 1883)
- vidí vo vede nástroj na zmenu v spoločnosti, keď v knihe Tézy o Feuerbachovi píše, že doteraz filozofi svet len vysvetľovali, dnes je úlohou filozofie meniť svet
- za zdroj spoločenského pokroku považuje materiálnu výrobu
- materiálny život spoločnosti určuje duchovný život spoločnosti
- vo svojom diele Nemecká ideológia píše: „...prvý historický akt je výroba prostriedkov nevyhnutných na uspokojovanie týchto potrieb (potrava, voda, bývanie, odievanie)...“
- na základe materiálnej výroby Marx odhaľuje zákonitosti vývoja spoločnosti – 5 spoločensko-ekonomických formácii SEF
- SEF sa líšia stupňom vývoja výrobných vzťahov a výrobných síl, predovšetkým vlastníckymi vzťahmi

1. prvotnopospolná SEF
- vlastníctvo výrobných prostriedkov: skupinové, rodové, kmeňové

2. otrokárska SEF
- súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov
- hlavným výrobným prostriedkom je otrok

3. feudálna SEF
- súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov
- hlavným výrobným prostriedkom je pôda

4. kapitalistická SEF
- súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov
- hlavným výrobným prostriedkom je kapitál

5. komunistická SEF
- podľa Marxa - odstránenie súkromného vlastníctva a vykorisťovania
-Ekonomicko-filozofické rukopisy (1844) – „komunizmus = humanizmus“
Emile Durkheim (1858 – 1917)
- nadviazal na Comtovo učenie
- sociológia má mať svoj predmet a vlastné metódy skúmania, má skúmať sociálne fakty (právo, náboženstvo, módu, umenie)
- sociálne fakty sú nezávislé od jednotlivca, ale sú schopné vyvíjať vonkajší tlak
- začína rozlišovať spoločenský vývoj od biologického a fyzikálneho vývoja
- základom vývoja je súdržnosť – sociálna solidarita (mechanická a organická solidarita)
- mechanická solidarita sa týka raných, archaických spoločenstiev (pravek, starovek), kde nachádzame podobnosť jednotlivcov, nie sú rozvinuté individuálne charakteristiky človeka
- organická solidarita je založená na rozvinutej solidarite, na deľbe práce, jednotlivci vytvárajú systém spoločenských vzťahov
- sociológia by nemala len opisovať spoločenské vzťahy, mala by sa zaujímať o súvislosti príčin problémov

Max Weber (1864 – 1920)
- nadväzuje na Comta a Durkheima
- hlavným je skúmanie sociálneho konania, sledujú sa dve roviny:
a) subjektívna motivácia
b) orientácia na iných
- tak sa utvárajú spoločenské vzťahy, vzniká manželstvo, hospodárstvo, štát
- spoločenské vzťahy sú výsledkom sociálnych konaní jednotlivcov
- každé sociálne konanie má zmysel a je možné ho porovnávať s ideálnym typom konania
- ideálny typ je účelovo-racionálna abstrakcia, ktorá ukazuje, aký by mal byť priebeh konania, aby bolo konanie racionálne
- človek by mal pochopiť, prečo sa jeho konanie odlišuje od hypotetického

Súčasná sociológia

1. teória sociálneho konsenzu (charakteristická pre angloamerické krajiny)
- autormi sú americkí sociológovia Merton a Parsons, táto teória vznikla v 40-tych rokoch 20.storočia
- východiskom je Comtovo a Durkheimovo učenie, zdôrazňuje jednotu, stabilitu, usporiadanosť sociálneho systému
- členovia spoločnosti vyznávajú približne rovnaké hodnoty, preto je spolupráca možná
- časť je závislá na celku (jednotlivec, skupina na spoločnosti), hlavným cieľom je smerovanie k vnútornej rovnováhe
- základným pojmom tejto teórie je funkčnosť, súčasťou je štrukturálny fukcionalizmus – každá časť celku má svoju funkciu, je funkčne spojená s ostatnými časťami, spolu vytvárajú jednotný sociálny systém

2. teória sociálneho konfliktu (charakteristická pre európske krajiny)
- vzniká v 50-tych rokoch 20.storočia a je reakciou na štrukturálny funkcionalizmus
- predstavitelia sa pýtajú, kto má z ich existencie úžitok, nadväzujú na Marxovu teóriu
- základným pojmom je záujem, ktorý je pre správanie jednotlivých sociálnych skupín rozhodujúci
-  rôzne sociálne skupiny majú rozličné záujmy, vzniká konflikt
- NEOMARXISTI – dodnes žijúci nemecký sociológ Dahrendorf

3. alternatívna sociológia
- vzniká približne v 60-tych rokoch 20.storočia, zaoberá sa najmä sociálnym konaním a vzájomnou interakciou sociálnych skupín aj jednotlivcov
- upriamená na mikrosociologickú úroveň skúmania
- základným pojmom je význam ľudského správania sa, výsledkom vzájomného pôsobenia jednotlivcov v spoločnosti