Kultúra
- bežne sa zvykne stotožňovať s umením, no sociológia chápe pod pojmom kultúra výsledky ľudskej činnosti (materiálne a nemateriálne)
- kultúra = všetko, čo odlišuje ľudí od zvierat
- kultúra je špecifický ľudský spôsob organizácie, uskutočňovania a rozvoja činnosti, ktorá je objektivovaná v materiálnych i nemateriálnych výsledkoch
1. materiálna kultúra (predmety zhotovené alebo upravené ľudskou činnosťou), napr. notový zápis, rozprávková kniha, CD, mechanické stroje, budovy, vyťažené nerasty
2. duchovná kultúra:
a) kultúrne hodnoty – predstavy, názory, ktoré sa ľudia snažia dosiahnuť, vystupujú ako ideály (napr. ideál dobra), tvoria súčasť morálnych a náboženských doktrín
- rôzne kultúry uznávajú rôzne, niekedy protichodné hodnoty (napr. ospravedlňovanie zabíjania v mene dosahovania vyšších hodnôt
b) kultúrne normy – pravidlá, vzory správania sa, ktoré regulujú vzťahy v spoločnosti
- kodifikované normy – predpisy, nariadenia, zákony, kódexy, ich dodržiavanie je sankcionované (tresty a odmeny)
- nekodifikované normy – zvyky a tradície, na ich dodržiavanie dohliada verejná mienka
c) symboly – slová, gestá, predmety, symboly môžu byť verbálne (jazyk) a neverbálne (gestá – bozk, podanie ruky; piktogramy,...)
- uľahčujú nám komunikáciu a všetci členovia jedného sociokultúrneho systému im rozumejú rovnako
- k symbolom zaraďujeme aj štátne symboly – znak, vlajka, hymna, pečať
- aj umenie zaraďujeme k symbolom
- rôzne symboly vyjadrujú to isté v rôznych kultúrach alebo niečo úplne iné
d) systém názorov, poznatkov a teórii – o prírode, spoločnosti
·vedecké poznatky
·bežné vedomosti ľudí, ale i historická skúsenosť ľudstva, ktoré je obsahom porekadiel a prísloví
·ideológia, ktorá tvorí systém tvrdení, teórii, ktoré vyjadrujú záujmy určitej sociálnej skupiny; spája ľudí, mobilizuje ich aktivitu, určuje ich pravidlá správania sa
e) sociálne organizácie a inštitúcie – vzdelávacie, rodinné, náboženské, vojenské, ekonomické
- organizácie sú sociálne skupiny tvorené ľuďmi, ktorí sa určitým spôsobom správajú
- inštitúciou označujeme spôsob, akým sa uskutočňuje určitá činnosť v organizáciách
Jednota a rozmanitosť
- kultúra je univerzálny jav, je vlastná celému ľudstvu (kultúra = civilizácia)
- kultúra pôsobí v konkrétnej spoločnosti, súčasťou každej konkrétnej kultúry je jazyk, hudba, náboženstvo, hry, spôsob stravovania
- v sociológii skúmame kultúru ako konkrétny jav, kultúra je výsledkom konkrétnej spoločnosti, každá spoločnosť má svoju kultúru
- najvšeobecnejšie delenie kultúry: západná a východná kultúra
- západná kultúra kládla dôraz na technický pokrok a pretváranie prírody, východná kultúra kladie dôraz na harmóniu človeka s prírodou
- ak hodnotíme kultúru z hľadiska tej kultúry, do ktorej hodnotiteľ patrí, a iba túto kultúru považujeme za jedinú dobrú a správnu, a ostaté kultúry považuje za niečo nekultúrne až primitívne, nazývame to kultúrny etnocentrizmus
- v dejinách dve podoby – radikálny a umiernený etnocentrizmus
- radikálny etnocentrizmus – vnucoval kresťanské hodnoty iným kultúram (napr. pôsobenie španielskych dobyvateľov v Amerike)
- umiernený etnocentrizmus – pôsobenie kresťanských misionárov (v krajinách Ázie, Afriky)
- opakom je kultúrny relativizmus – každá kultúra je jedinečná, treba ju hodnotiť vychádzajúc z nej samej, rozmanitosť sa prejavuje vo forme dominantnej kultúry – hlavné normy, zásady, ktoré fungujú:
a) umelecká – to, čo vytvára elita
b) ľudová – ľudia skúsenosťami, poznatkami
c) masová – rozvíja sa v 20. storočí, napr. televízia a normy platné pre masy
- subkultúra: utvárajú ju jednotlivé sociálne skupiny, súbor špecifických prvkov kultúry, vzniká na rôznom základe (náboženský, etnický, národnostný, generačný); môže vystupovať ako kontrakultúra – radikálne odmieta
- kultúrna zmena: zánik alebo premena kultúr, kultúrny vývoj je dlhodobý proces, označuje pokrok, ale aj stagnáciu a regresiu:
a) čiastočná – menia sa len niektoré z prvkov
b) evolučná – nové ciele, nové problémy, postupná zmena kultúry
c) revolučná – radikálne sa mení, umenie 20. storočia
- deje sa pôsobením rôznych kultúr, začínajú prevládať v kultúre prvky z inej kultúry – amerikanizácia kultúry
Socializácia
- proces premeny človeka z biologickej bytosti na sociálnu, nikto z nás sa nenarodí ako osobnosť – je to celoživotný proces, v ktorom si osvojujeme prvky svojej kultúry
- človek v procese socializácie nadobúda vedomosti, zručnosti, osvojuje si normy a pravidlá správania sa, stáva sa individualista, ak prebehne proces socializácie, človek sa správa tak, ako sa od neho očakáva
Funkcie
1. človek sa stáva osobnosťou
2. zachovávajú sa, udržiava sa všetko to, čo bolo nahromadené predchádzajúcimi generáciami
Fázy socializácie
1. primárna (obdobie detstva) – viac asymetrická, prevláda pôsobenie soc. prostredia predovšetkým prostredníctvom výchovy a učenia, v tejto fáze si človek osvojuje jazyk, kultúrnu, vzory správania, roly, „nacvičuje“ si rôzne sociálne roly , hl. soc. činiteľmi sú predovšetkým rodina, rovesníci, škola, masmédiá
2. sekundárna (obdobie dospelosti) –
A) produktívny vek – na človeka symetricky pôsobí najmä prostredie, napr. prostredie pôsobí na jednotlivca, jednotlivec pôsobí svojimi získanými skúsenosťami na soc. prostredie, do ktorého je začlenený
- v tejto fáze sa človek prispôsobuje novým podmienkam, rozvíja už nadobudnuté schopnosti, skúsenosti – zamestnanie, založenie vlastnej rodiny
- soc. činitele: rodina, médiá
B) postproduktívny vek, staroba – vyrovnávanie sa s novými situáciami, reagovať a prispôsobovať sa im (choroby, dôchodok,...)
Individualizácia
- človek si osvojuje normy správania sa, zručnosti, stáva sa indivíduum, ale len časť vzorov správania sa príjme za vlastné
- interiorizácia
Sociálna rola, sociálny status
- soc. rada: systém očakávaní, ako by sa mal jednotlivec správať v určitej pozícii
- výkon každej sociálnej roly vyžaduje iné vlastnosti, charakteristiky, formy správania sa
- konflikt rolí – človek sa nedostatočne identifikuje s výkonom niektorej role, začína v nej zlyhávať, postupne zlyháva aj pri výkone iných rolí
- niektorí ľudia zvládajú všetky role
- sociálny status – vyjadrenie pozície v skupine, táto pozícia je spojená s určitými právami a povinnosťami
- je vyjadrením sociálnej charakteristiky jednotlivca v sociálnej skupine
- v rôznych sociálnych skupinách môžeme mať aj rôzny status
- sociálny status:
1. vrodený – žena, muž, Róm, černoch
2. získaný – získavame ho aktívnou činnosťou (vzdelávanie, práca)
3. vnútený – status nezamestnaného
- rozlišujeme v sociálnej skupine sociálny status, ktorý je spojený s mierou atraktivity a akceptácie
npodľa aktraktivity rozlišujeme sociálny status:
1. populárny – orientuje sa naň najväčšia soc. skupina
2. obľúbený – pre mnohých v soc. skupine je príťažlivý
3. akceptovaný – časť soc. skupiny akceptuje, uznáva ho a určitá časť ho môže až odmietať
4. trpený – len malá časť skupiny sa orientuje na tohto jednotlivca
5. stojaci mimo skupiny – nikto ho neakceptuje
Sociálne skupiny
- určitý počet osôb, ktoré na seba vzájomne pôsobia podľa istých vzorov a pravidiel, pričom tieto osoby pociťujú spolupatričnosť
Znaky:
1. soc. interakcia: vzájomné pôsobenie podľa istých pravidiel, ktoré závisia od charakteru, vnútornej štruktúry, noriem a cieľov skupiny
2. pocit príslušnosti ku skupine – členovia a nečlenovia, stotožňovanie sa s hodnotami a normami soc. skupiny
3. skupinová identita – totožnosť, ktorú uznávajú aj tí, ktorí do skupiny nepatria
- ďalšie znaky: spoločné ciele, vnútorná štruktúra, skupinové hodnoty a normy
- ak tieto znaky skupina nemá, nemôžeme ju pokladať za skupinu sociálnu
Funkcie:
1. inštrumentálne: skupina vzniká za nejakým cieľom, jednotlivec ho nie je schopný splniť
2. afektívne: uspokojenie členov skupiny – sebarealizácia, pocit spolupatričnosti, soc. kontakt
- kluby, záujmové skupiny
Sociálna štruktúra skupín
- sústava soc. interakcii a vzájomných vzťahov členov skupiny, prostredníctvom soc. statusov a rolí, členov skupiny
- štruktúru soc. skupiny ovplyvňuje najmä veľkosť
- najmenšie 2-3členné – diády a triády
- dominantný (nadradený, vyššie postavený), submisívny (podradený, nižšie postavený)
- nem. sociológ Robert Michels sformuloval železný zákon oligarchie – ak nie je možné, aby všetci rozhodovali o spoločných záležitostiach v skupine, väčšina skupiny sa stáva pasívnou a moc sa sústreďuje do rúk niekoľkých jej členov
- 2 typy vodcu:
1. inštrumentálny typ – plní úlohu organizátora a zabezpečuje, aby skupina splnila cieľ a úlohu
2. expresívny – utvára dobré vzťahy a pohodu v skupine
Druhy soc. skupín:
A) podľa typu väzieb medzi členmi v skupine:
1. primárne – charakteristické osobnými. citovými vzťahmi, malý počet osôb
2. sekundárne – vyšší počet osôb a neosobné vzťahy
B) podľa typu solidarity členov:
1. vnútorné – človek patrí a pokladá sa za člena
2. vonkajšie – jednotlivec pokladá skupinu za cudziu, nepatrí do nej
C) podľa spôsobu spätosti jednotlivca a skupiny:
1. členské – jednotlivec je členom, stotožňuje sa s ňou
2. referenčné – jednotlivec sa orientuje, vyznáva jej hodnoty bez ohľadu na to, či do nej patrí
