Deviácia a soc. kontrola, organizácie, byrokracia

Deviácia a sociálna kontrola
- ak je socializácia proces osvojenia si noriem správania sa v sociálnej skupine, do ktorej človek patrí, tak deviáciou vláme také správanie, ktoré spoločnosť alebo sociálne skupiny považujú za porušenie spoločenských alebo skupinových noriem
- v deviácii rozlišujeme tri zložky:
1. osoba, ktorá sa určitým spôsobom správa
2. pravidlá, normy správania sa
3. osoba, ktorá reprezentuje spoločnosť a reaguje na správanie

- deviácia je relatívna a to, čo považujeme za deviantné, závisí od miesta, času, okolností
- poznáme i nonkonformné správanie – odchyľuje sa od spoločenských noriem, ale spoločnosť ho toleruje (napr. bohémsky život umelcov, oblečenie,...)
- deviácia môže byť:
a) funkčná – má zmysel, nové postoje, napr. ženy nosia rifle
b) disfunkčná – vedie k rozvratu až k protizákonnému životu

- ostať konformný je niekedy ťažké, ale tieto normy nie sú presne definované

Teórie deviácie
Prvé teórie o deviáciách
1. biologické a psychologické teórie deviácie
- sústreďovali sa na deviantné osoby, skúmali ich fyziologické odlišnosti a hľadali súvislosti medzi vonkajšími znakmi
2. sociologické teórie deviácie
- sociologické a kultúrne faktory spôsobujúce deviáciu – dôvody vnímania niektorých ľudí ako deviantov
- individuálna deviácia je dôsledkom sociálnej deviácie
- teória anómie (autor Émile Durkheim) – teória ľubovôle, bezzákonnosti
- narúšajú existujúce normy správania sa, staré normy neplatia a nové ešte nie sú sformované
- chýbajú pravidlá správania sa, a to vedie k deviáciám niektorých ľudí (korupcia, kriminalita)
3. teória sociálneho napätia
- autorom je Merton – deviácia vzniká ako dôsledok rozdielnosti a nezlúčiteľnosti spoločenských cieľov a platných noriem správania sa (mafia, korupcia, úplatkárstvo, kriminalita, podvody,...)
- každá spoločnosť stanovuje všeobecné ciele, napr. byť úspešný, bohatý
- spoločnosť stanovuje aj pravidlá a cesty ako dosiahnuť tento cieľ, napr. vzdelanosť, pracovitosť...
- nie pre všetkých sú tieto cesty použiteľné, a preto sa rozhodnú dosiahnuť tento cieľ deviantným správaním
4. kultúrne teórie deviácie
- každá kultúra má svoje normy správania, normy určitých sociálnych skupín s osobitnou kultúrou prispievajú k deviácii (Rómovia, pre ktorých je dovolené okradnúť, oklamať gadža - neróma)
5. teória nálepkovania
- zaujíma ju proces ako niektoré sociálne skupiny vytvárajú pravidlá, podľa ktorých sú iní označovaní ako devianti (fajčiari – nefajčiari)
- zdôrazňuje relativitu deviácie (homo- a heterosexuáli)
Sociálna kontrola
- tvorená všetkými sociálnymi mechanizmami, ktoré majú zabezpečiť poriadok a bezpečnosť spoločnosti
- je to proces, prostredníctvom ktorého si spoločnosť ako celok alebo jednotlivé soc. skupiny (škola, nemocnica...) vynucujú konformné správanie
- patria sem aj sankcie, prostredníctvom ktorých sa správanie vynucuje
- väčšina populácie sa správa konformne, čiže prijíma za svoje tieto normy
- v takomto prípade platí sebakontrola; tí, ktorí neprijali soc. normy – uplatňuje sa voči nim soc. kontrola:
a) formálna – oficiálny tlak na dodržiavanie noriem správania sa, je typická pre veľké soc. skupiny, dohliada sa na dodržiavanie noriem prostredníctvom nariadení, zákazov, príkazov a zákonov
- zároveň sú sformované orgány, ktoré dohliadajú na dodržiavanie poriadku (polícia) a sú vypracované formy, ktoré vynucujú dodržiavanie poriadku
b) neformálna – neoficiálny tlak zo strany skupiny, ktorá nás núti dodržiavať normy
- najvýraznejšie je to vidieť na tlaku verejnej mienky
- tlak vo forme sankcii – odmeny, ocenenia, pochvaly a tresty, zahanbenia, výsmech, odsudzovanie, pokarhanie

Organizácie
- veľké sekundárne formálne soc. skupiny
- formálne soc. skupiny vznikajú za určitým cieľom, majú presne vymedzenú štruktúru, hierarchické usporiadanie statusov a rolí, vzťahy sú tu viac neosobné, komunikácia je sprostredkovaná
- neformálne soc. skupiny nemajú presne vymedzené statusy a role, vzťahy sú osobnejšie, bližšie, komunikácia je bezprostredná
- sociológia rozlišuje niekoľko druhov organizácii podľa oblastí života, v ktorých pôsobia: politické (politické strany a združenia), ekonomické (banky, akciové spoločnosti, firmy), vzdelávacie (škola), náboženské (cirkvi a sekty), mládežnícke (skauting)
- podľa spôsobu získavania členstva a podľa spôsobu uplatňovania kontrolnej činnosti je rozdelenie organizácii:
a) dobrovoľné
- ľudia sa dobrovoľne združujú do týchto organizácii, uspokojujú si svoje potreby, sebarealizujú sa
- silný pocit spolupatričnosti, bezprostredná komunikácia, postačí tu sebakontrola
- cirkevné organizácie, záujmové organizácie
b) donucovacie - nedobrovoľné
- členmi sa ľudia stávajú buď z nevyhnutnosti alebo z donútenia
- psychiatrické, protialkoholické liečebne, väznice, armáda, nápravno-výchovné zariadenia (polepšovne)
- kontrolná činnosť sa realizuje formálne, opiera sa o sankcie
c) utilitárne
- tvoria medzistupeň medzi dobrovoľnými a donucovacími organizáciami
- ľudia sa stávajú ich členmi, lebo je to pre nich prospešné
- školy, univerzity, zamestnanie, obchodné komory
- človek má z ich členstva zväčša materiálny úžitok
Byrokracia
- každá organizácia je usporiadaná byrokraticky – sú v nej presne vymedzené statusy a roly, deľba práce a koordinácie, činnosti
- v sociológii pojem byrokracia označuje štruktúru organizácie, jej hierarchické usporiadanie
- sú v nej presne stanovené pravidlá, predpisy, činnosti, deľba práce, kariérny postup, je to spôsob fungovania organizácie
- Max Weber hovoril o tom, že byrokracia vzniká v dôsledku racionalizácie sociálneho konania s cieľom sprehľadniť činnosť
- sformuloval typ ideálnej byrokratickej organizácie, v ktorej je vymedzená deľba práce, špecializácia tak, aby každý člen organizácie zastával funkciu, ktorá zodpovedá jeho kvalifikácii, sú presne vymedzené práva a povinnosti
- hierarchické usporiadanie organizácie – súvisia s ním kompetencie a zodpovednosť
- kompetencie sú určené presne pravidlami a predpismi
- dôležitým znakom je aj odborná kompetentnosť, ktorá zohráva rozhodujúcu úlohu pri obsadzovaní pozícii, je spojená s kvalifikáciou
- v organizácii dominujú pravidlá a predpisy nad osobnými vzťahmi, názormi
- kariéra, odmeňovanie a povyšovanie, by sa malo realizovať na princípe zásluhovosti a kvalifikácie
- formalizovaná komunikácia znamená, že info aj komunikácia medzi členmi sa realizuje prostredníctvom záznamov, zápisníc, oznamov
- Weber zdôrazňoval formálne usporiadanie organizácie, ale v skutočnosti v nej vznikajú neformálne osobné vzťahy
- keďže je organizácia soc, skupinou inou ako ostatné soc. skupiny, tak aj ona je výsledkom soc. interakcie, preto v nej nie je možná úplná formalizácia

Nedostatky byrokracie
1. dehumanizácia
- členovia organizácie sa odcudzujú cieľom a poslaniu, pre ktoré vznikla
- hrozí jej, že bude samoúčelnou, hrozí zákon oligarchie (vláda jednej skupiny ľudí)
- niekedy si táto skupina vytvára vlastné neformálne pravidlá, ktoré môžu mať negatívny charakter (korupcia, úplatkárstvo...)

2. nadbytočnosť – plytvanie
- sformuloval Parkinson - počet úradníkov a množstvo práce navzájom vôbec nesúvisí, poukazuje na rast podriadených organizácii
- Parkinsonov zákon znie, že práca sa rozrastá do takej miery, aby vyplnila čas, ktorý je k dispozícii na jej plnenie
- v konečnom dôsledku organizácia dospeje do štádia, kedy nie je schopná plniť ciele, pre ktoré vznikla

3. trénovaná neschopnosť
- poukázal na ňu Merton – ciele organizácie sa nedosahujú, existujú pravidlá a predpisy, ktoré treba bezmyšlienkovite dodržiavať a ak chýba predpis, treba nekonať
- pravidlá ako prostriedok na plnenie cieľov sa menia na cieľ samotný
- takáto zmena činnosti na samoúčelný rituál (obrad), ktorý stratil svoj pôvodný zmysel, sa nazýva byrokratický ritualizmus

4. nekompetentnosť
- Lawrence J. Peter – organizácie nie sú schopné zabezpečiť výber osôb do jednotlivých pozícii na základe ich schopností
- Peterov princíp – zbyrokratizovanú organizáciu povyšuje svojich členov na základe ich výkonu v nižších pozíciách

5. invencia byrokracie
- tendencia pretrvávať v nezmenenej podobe aj po zmenách príslušného sociálneho prostredia