Deviácia a sociálna kontrola
- ak je socializácia proces osvojenia si noriem správania sa v sociálnej skupine, do ktorej človek patrí, tak deviáciou vláme také správanie, ktoré spoločnosť alebo sociálne skupiny považujú za porušenie spoločenských alebo skupinových noriem
- v deviácii rozlišujeme tri zložky:
1. osoba, ktorá sa určitým spôsobom správa
2. pravidlá, normy správania sa
3. osoba, ktorá reprezentuje spoločnosť a reaguje na správanie

- deviácia je relatívna a to, čo považujeme za deviantné, závisí od miesta, času, okolností
- poznáme i nonkonformné správanie – odchyľuje sa od spoločenských noriem, ale spoločnosť ho toleruje (napr. bohémsky život umelcov, oblečenie,...)
- deviácia môže byť:
a) funkčná – má zmysel, nové postoje, napr. ženy nosia rifle
b) disfunkčná – vedie k rozvratu až k protizákonnému životu

- ostať konformný je niekedy ťažké, ale tieto normy nie sú presne definované

Teórie deviácie
Prvé teórie o deviáciách
1. biologické a psychologické teórie deviácie
- sústreďovali sa na deviantné osoby, skúmali ich fyziologické odlišnosti a hľadali súvislosti medzi vonkajšími znakmi
2. sociologické teórie deviácie
- sociologické a kultúrne faktory spôsobujúce deviáciu – dôvody vnímania niektorých ľudí ako deviantov
- individuálna deviácia je dôsledkom sociálnej deviácie
- teória anómie (autor Émile Durkheim) – teória ľubovôle, bezzákonnosti
- narúšajú existujúce normy správania sa, staré normy neplatia a nové ešte nie sú sformované
- chýbajú pravidlá správania sa, a to vedie k deviáciám niektorých ľudí (korupcia, kriminalita)
3. teória sociálneho napätia
- autorom je Merton – deviácia vzniká ako dôsledok rozdielnosti a nezlúčiteľnosti spoločenských cieľov a platných noriem správania sa (mafia, korupcia, úplatkárstvo, kriminalita, podvody,...)
- každá spoločnosť stanovuje všeobecné ciele, napr. byť úspešný, bohatý
- spoločnosť stanovuje aj pravidlá a cesty ako dosiahnuť tento cieľ, napr. vzdelanosť, pracovitosť...
- nie pre všetkých sú tieto cesty použiteľné, a preto sa rozhodnú dosiahnuť tento cieľ deviantným správaním
4. kultúrne teórie deviácie
- každá kultúra má svoje normy správania, normy určitých sociálnych skupín s osobitnou kultúrou prispievajú k deviácii (Rómovia, pre ktorých je dovolené okradnúť, oklamať gadža - neróma)
5. teória nálepkovania
- zaujíma ju proces ako niektoré sociálne skupiny vytvárajú pravidlá, podľa ktorých sú iní označovaní ako devianti (fajčiari – nefajčiari)
- zdôrazňuje relativitu deviácie (homo- a heterosexuáli)