2.3. Amerikanizácia po 2. svetovej vojne

Do 2.svetovej vojny boli USA plnohodnotne sa rozvíjajúcim štátom zasahujúcim i do politiky iných krajín, nikdy však nie do politiky európskych – svetových mocností. Počas 2. svetovej vojny sa dlho držali takticky vzdialené od problému. Zdieľali jednotný názor s Veľkou Britániou (i na základe dohôd) a jej spojencami, čím svetu ukázali, že demokracia je ich základné „motto“ a budú ju brániť. Priložili teda ruku k dielu. Mnohí pripisujú USA veľký podiel na víťazstve nad fašizmom, jednoznačné víťazstvo demokracie. Už pred, ale i počas a po 2.svetovej vojne USA prijímali obrovské prívaly utečencov z Európy. Či už to boli Židia, Rómovia alebo jednoducho ľudia, ktorým pomery v Európe strpčovali život. Týmto opäť získali morálny kredit lebo činili „správnu vec“. Ľudia ich porovnávali s inými krajinami, napr. so Švajčiarskom, ktoré všetkých utečencov deportoval. Bolo síce neutrálne, ale otázka, ktorá sa núkala ľuďom bola: je morálne deportovať židov a utečencov a pritom bohatnúť na ich majetkoch vo švajčiarskych bankách? Odpoveď bola jednoduchá: nie. Tak ako iní klesali – z morálneho hľadiska- USA stúpali. Tu ale ťaženie USA na 2. svetovej vojne nekončí. Európske krajiny (svetové mocnosti) zostali zruinované bez možností zabezpečovať obyvateľom základné životné potreby ako jedlo, šatstvo, ale aj nové priemyselné stroje na prácu a pod., pretože väčšina peňazí z rozpočtov išla na ozbrojenie a vylepšovanie armád. Tu sa šance chytili USA. Prichádzajú so všetkým potrebným, majú kam vložiť svoj kapitál, ktorý sa im patrične vracal, a sú bez konkurencie pretože krajiny poznačené vojnou nemajú vlastné zdroje na investície a ďalší rozvoj hospodárskej činnosti štátu.
Podpora, ktorá prišla ako z jasného neba bolo „čierne zlato“ – ropa. Ropa v Texase a v Južnej Karolíne bola objavená už v roku 1859, ale až v tejto dobe sa ocenila rýdzosť tohto zlata.

Automobilový priemysel i priemysel ako taký začal kvitnúť a USA so samostatným prístupom k rope boli jednoducho na koni. K objaveniu ropy na Blízkom východe došlo síce v roku 1939, ale musíme brať do úvahy to, že ani zďaleka neboli nájdené všetky zásoby, ktoré sa na Blízkom východe nachádzajú (46% svetových overených zásob), ale iba menej ako polovica, a čas kým sa táto ropa začala ťažiť, prevážať, spracúvať – t.j. využívať. Do tejto situácie, kedy USA bez problémov prosperovalo sa zamiešala „studená vojna“- súťaž so ZSSR o prvenstvo takmer všetkých odvetviach na svete (o to, kto má lepší priemysel, kto prvý vyletí do vesmíru, kto má lepšiu armádu... a pod.), o to koho systém je lepší – demokracia alebo komunizmus. Vieme, že v tejto vojne nikdy nedošlo k ozbrojenému konfliktu, ale dovolím si tvrdiť, že USA túto vojnu vyhrali. Komunizmus padol nielen v ZSSR, ale aj
v iných štátoch (Československo) a práve toto ukázalo, že demokracia je „lepšia“. Jednoducho komunizmus nevydržal, a to je nezvratný dôkaz o víťazstve USA nad ZSSR – demokracie nad komunizmom.

2.3.1.Amerikanizácia v 90. rokoch 20. storočia

Toto obdobie je charakteristické pádom komunizmu a vznikom nových postkomunistických krajín bažiacich po demokracii. Tu zohrali hlavnú úlohu ľudia plní eufórie z víťazstva, pocit slobody. Trendy „západu“ vítali dychtivo a s otvorenou náručou. To USA rozšírilo dosť podstatne „miesta pôsobiska“- trh ako taký, popularitu, a nezabúdajme na morálny kredit.

2.4. Reakcia Európy

V tejto kapitole by sme chceli venovať pozornosť Francúzsku.
Priamu súvislosť medzi USA, Francúzskom a Veľkou Britániou môžeme nájsť pri osídľovaní amerického kontinentu. Francúzsko aj Veľká Británia obsiahli pomerne veľké územia severnej Ameriky. Veľká Británia však bola výbojnejšia a postupne mala väčšiu nadvládu než Francúzsko. (Ako príklad môžem uviesť spor Francúzska a Veľkej Británie na území dnešnej Kanady. Anglíčania založili Spoločnosť Hudsonovho zálivu – The Hudson Bay Company- a pomaly vytláčali francúzskych usadlíkov, čo viedlo k vypuknutiu sedemročnej vojny. V roku 1760 Francúzi tvorili
iba 10% obyvateľov britských kolónií severnej Ameriky.)
Francúzsko bolo akoby stále o krok pozadu za Anglickom (revolúcia, zrušenie otroctva...). Tento fakt sa preniesol do mentality ľudu, čo logicky vyvolalo odpor voči Veľkej Británii. Pôvodné štáty USA boli dlhý čas britské kolónie, čo v podvedomí francúzskych ľudí utvrdilo myšlienku, že Veľká Británia = USA. Veď majú toho toľko spoločného: rovnaká forma vlády, jazyk, názory... A tu pramení francúzsky odpor voči amerikanizácii.
Musíme však dodať, že tento odpor je alebo môže byť len symbolický, nič iné by totiž situáciu nezmenilo. Možno podobne by sa zachovali i iné krajiny, chýba im však postavenie Francúzska a jeho historické skúsenosti.