2.5. Amerikanizácia na Slovensku

I na Slovensku je amerikanizácia známy pojem. Patríme k postkomunistickým krajinám, kde sa amerikanizácia po zmene režimu prejavila rýchlo a v plnej miere. Tým, že sme dlhý čas patrili do východného bloku, boli sme voči amerikanizácii viac – menej imúnni. Po roku 1989 nás teda zasiahla naplno. Euforické prijatie sa ale pomaly zmenilo na znášanie. Musíme však podotknúť, že zmýšľanie jednotlivca môže byť, a vo väčšine prípadov i je, iné ako zmýšľanie masy. Preto je amerikanizácia na Slovensku prijímaná rôzne, navonok však pôsobí ako jednotný názor národa, ktorý ju prijal a nepostavil sa proti nej, je tolerovaná.

3. Záver

Touto prácou sme chceli objasniť príčiny amerikanizácie. Je to snaha o úvahu na základe všeobecne známych historických faktov a súčasných dôsledkov, k čomu nás nielen prinútil, ale aj inšpiroval deficit informácií o tejto téme. Ešte raz by sme chceli čitateľa upozorniť, že riešenia sme nehľadali, pretože tie by v tejto situácii mohli byť len symbolické. Poukážme na Francúzsko, ktoré prijalo zákon o neprijímaní anglických, respektíve „amerických“ slov do svojho jazyka a nahrádza ich vlastným ekvivalentmi. Sú to slová nám bežne známe ako e – mail, mobil, internet a pod. Naším zámerom bolo primäť čitateľa, aby si túto tému všimol a vytvoril si čo najobjektívnejší názor.

4. Zhrnutie

Amerikanizácia je vplyv americkej kultúry a následné prispôsobovanie sa. Je to horúca téma terajška nielen v Európe, ale i vo svete. Príčiny pramenia už v 17. – 18. storočí počas osídľovaní severnej Ameriky. Po vyhlásení nezávislosti v roku 1776 od USA celý svet očakával ako pôjde ďalej a čo dosiahne.

USA začali najviac prosperovať po 2. svetovej vojne. Poskytli pomoc zruinovaným európskym veľmociam i emigrantom z Európy, čím si získali morálny kredit. Rozšírilo sa však aj ich finančné a ekonomické zázemie, čo bolo dôsledkom niekoľkých faktorov:

a) nemali konkurenciu na trhu
=európske mocnosti boli vojnou vyčerpané, zruinované
b) rozvíjali svoje hospodárstvo i počas vojny
= krajina ani fabriky neboli počas vojny zničené

USA zúžitkovali aj ropu, ktorá bola nájdená na ich území, čo podporilo nielen automobilový priemysel, ale i všetky odvetvia priemyslu.

Vypukla „studená vojna“ – nevojenský konflikt medzi ZSSR a USA, súťaž o prvenstvo dvoch štátov, dvoch systémov (demokracia verzus komunizmus). „Studenú vojnu“ vyhrali USA, komunizmus padol. USA sa potom presadili v postkomunistických krajinách svojou pomocou, svojím vplyvom.

Európa sa k amerikanizácii nevyjadruje, badáme len mierne negatívny postoj Francúzska.

Slovensko patrí k postkomunistickým krajinám.