Amerikanizácia Európy

1. Úvod

Vybrali sme si tému amerikanizácia Európy. Táto téma nás zaujala z niekoľkých hľadísk. Je to aktuálna téma, ktorá ešte nebola dokumentovaná v takom rozsahu ako iné historické obdobia alebo udalosti. Je to však aj téma, ktorá sa dotýka i Slovenskej republiky, a tak nám je bližšia. Naším cieľom je objasniť amerikanizáciu v Európe, príčiny jej vzniku a porovnať krajiny a pomery v nich najmä z hľadiska historického vývinu, geografickej polohy, ale aj mentality ľudí. Z historického hľadiska sme do úvahy brali najmä Francúzsko a Veľkú Britániu, neskôr samozrejme Spojené štáty americké (ďalej len USA), ale aj Zväz sovietskych socialistických republík (ďalej len ZSSR). Amerikanizáciu na Slovensku spomíname len okrajovo. Neponúkame žiadne riešenia pretože si myslíme, že žiadne účinné riešenia tu zatiaľ nie sú. Naším riešením je spracovanie tejto témy ako takej.

2. Vlastná práca

2.1. Čo je amerikanizácia

Amerikanizácia je dodávanie, dodanie amerického rázu; prispôsobovanie americkému prostrediu alebo aj americkému spôsobu života (Petráčková V., Kraus J. a kol. Slovník cudzích slov. prvé vydanie. Banská Bystrica: 1997. ISBN 80-200-0497-1).
Táto definícia je presná, snáď by sme k tomu pridali len to, že prispôsobovanie musí nastať po určitom vplyve, čiže amerikanizácia je vplyv amerického štýlu a následné prispôsobovanie sa. Slovníky neuvádzajú termín poameričťovanie, hoci poeurópšťovanie je v slovníkoch bežný výraz. Amerikanizácia je horúca téma súčasnosti nielen v Európe, ale takmer na celom svete. Vplýva na jedinca tak ako aj na politiku hociktorého štátu Európy. Berúc do úvahy obrovskú silu médií a množstvo distribuovanej americkej produkcie (piesne, klipy, ale hlavne filmy), je to zákonitý dôsledok. Bežnému občanovi je takto ukázaný americký životný štýl. Pokiaľ to nie je obsahom diela sprievodným faktorom je výrazný oznam, že ide o americkú produkciu.
V stručnosti k prejavu amerikanizácie vo svetovej politike môžeme uviesť fakt, že všetky štáty sveta a ich politici sledujú uprene oficiálne názory USA na jednotlivé témy a až následne zverejňujú svoje vyhlásenia. Je to v dnešnej dobe logické, vyplýva to zo sily USA. Táto situácia sa podľa našich predpokladov dlhší čas meniť nebude.

2.2. Počiatky amerikanizácie

Na Ameriku sa už od osídľovania alebo možno od roku
vyhlásenia nezávislosti (1776) upierali oči Európy plné
očakávania. Jedni ju zatracovali z toho hľadiska, že toľko kultúr ťažko môže nájsť spoločnú reč pri hľadaní cesty ako viesť štát. Druhí v nej videli budúcnosť, v prvom rade ako zdroja nerastných surovín, a neskôr i z hľadiska jednotlivca. Čakali niečo nové – šancu pre občana. Napriek rozdielnym názorom zo situácie vyplývalo heslo: „Amerika, ukáž, čo vieš!“
Európania dali Amerike šancu. Svet čakal, čo Amerika dosiahne a kam sa dostane. Amerika ako šanca pre utečencov z Európy využila príležitosť a svetu ukázala svoju silu. Pritom ale mala niekoľko výhod. Jednou z nich bolo, že pri svojom vývine ako štátu nemusela opakovať chyby, ktoré európske krajiny mali už dávno za sebou, napr. systémy: rodové zriadenie, feudalizmus, absolutizmus a p. Bola od tohto ušetrená a teda nestrácala čas a išla dopredu.
2.3. Amerikanizácia po 2. svetovej vojne

Do 2.svetovej vojny boli USA plnohodnotne sa rozvíjajúcim štátom zasahujúcim i do politiky iných krajín, nikdy však nie do politiky európskych – svetových mocností. Počas 2. svetovej vojny sa dlho držali takticky vzdialené od problému. Zdieľali jednotný názor s Veľkou Britániou (i na základe dohôd) a jej spojencami, čím svetu ukázali, že demokracia je ich základné „motto“ a budú ju brániť. Priložili teda ruku k dielu. Mnohí pripisujú USA veľký podiel na víťazstve nad fašizmom, jednoznačné víťazstvo demokracie. Už pred, ale i počas a po 2.svetovej vojne USA prijímali obrovské prívaly utečencov z Európy. Či už to boli Židia, Rómovia alebo jednoducho ľudia, ktorým pomery v Európe strpčovali život. Týmto opäť získali morálny kredit lebo činili „správnu vec“. Ľudia ich porovnávali s inými krajinami, napr. so Švajčiarskom, ktoré všetkých utečencov deportoval. Bolo síce neutrálne, ale otázka, ktorá sa núkala ľuďom bola: je morálne deportovať židov a utečencov a pritom bohatnúť na ich majetkoch vo švajčiarskych bankách? Odpoveď bola jednoduchá: nie. Tak ako iní klesali – z morálneho hľadiska- USA stúpali. Tu ale ťaženie USA na 2. svetovej vojne nekončí. Európske krajiny (svetové mocnosti) zostali zruinované bez možností zabezpečovať obyvateľom základné životné potreby ako jedlo, šatstvo, ale aj nové priemyselné stroje na prácu a pod., pretože väčšina peňazí z rozpočtov išla na ozbrojenie a vylepšovanie armád. Tu sa šance chytili USA. Prichádzajú so všetkým potrebným, majú kam vložiť svoj kapitál, ktorý sa im patrične vracal, a sú bez konkurencie pretože krajiny poznačené vojnou nemajú vlastné zdroje na investície a ďalší rozvoj hospodárskej činnosti štátu.
Podpora, ktorá prišla ako z jasného neba bolo „čierne zlato“ – ropa. Ropa v Texase a v Južnej Karolíne bola objavená už v roku 1859, ale až v tejto dobe sa ocenila rýdzosť tohto zlata.

Automobilový priemysel i priemysel ako taký začal kvitnúť a USA so samostatným prístupom k rope boli jednoducho na koni. K objaveniu ropy na Blízkom východe došlo síce v roku 1939, ale musíme brať do úvahy to, že ani zďaleka neboli nájdené všetky zásoby, ktoré sa na Blízkom východe nachádzajú (46% svetových overených zásob), ale iba menej ako polovica, a čas kým sa táto ropa začala ťažiť, prevážať, spracúvať – t.j. využívať. Do tejto situácie, kedy USA bez problémov prosperovalo sa zamiešala „studená vojna“- súťaž so ZSSR o prvenstvo takmer všetkých odvetviach na svete (o to, kto má lepší priemysel, kto prvý vyletí do vesmíru, kto má lepšiu armádu... a pod.), o to koho systém je lepší – demokracia alebo komunizmus. Vieme, že v tejto vojne nikdy nedošlo k ozbrojenému konfliktu, ale dovolím si tvrdiť, že USA túto vojnu vyhrali. Komunizmus padol nielen v ZSSR, ale aj
v iných štátoch (Československo) a práve toto ukázalo, že demokracia je „lepšia“. Jednoducho komunizmus nevydržal, a to je nezvratný dôkaz o víťazstve USA nad ZSSR – demokracie nad komunizmom.

2.3.1.Amerikanizácia v 90. rokoch 20. storočia

Toto obdobie je charakteristické pádom komunizmu a vznikom nových postkomunistických krajín bažiacich po demokracii. Tu zohrali hlavnú úlohu ľudia plní eufórie z víťazstva, pocit slobody. Trendy „západu“ vítali dychtivo a s otvorenou náručou. To USA rozšírilo dosť podstatne „miesta pôsobiska“- trh ako taký, popularitu, a nezabúdajme na morálny kredit.

2.4. Reakcia Európy

V tejto kapitole by sme chceli venovať pozornosť Francúzsku.
Priamu súvislosť medzi USA, Francúzskom a Veľkou Britániou môžeme nájsť pri osídľovaní amerického kontinentu. Francúzsko aj Veľká Británia obsiahli pomerne veľké územia severnej Ameriky. Veľká Británia však bola výbojnejšia a postupne mala väčšiu nadvládu než Francúzsko. (Ako príklad môžem uviesť spor Francúzska a Veľkej Británie na území dnešnej Kanady. Anglíčania založili Spoločnosť Hudsonovho zálivu – The Hudson Bay Company- a pomaly vytláčali francúzskych usadlíkov, čo viedlo k vypuknutiu sedemročnej vojny. V roku 1760 Francúzi tvorili
iba 10% obyvateľov britských kolónií severnej Ameriky.)
Francúzsko bolo akoby stále o krok pozadu za Anglickom (revolúcia, zrušenie otroctva...). Tento fakt sa preniesol do mentality ľudu, čo logicky vyvolalo odpor voči Veľkej Británii. Pôvodné štáty USA boli dlhý čas britské kolónie, čo v podvedomí francúzskych ľudí utvrdilo myšlienku, že Veľká Británia = USA. Veď majú toho toľko spoločného: rovnaká forma vlády, jazyk, názory... A tu pramení francúzsky odpor voči amerikanizácii.
Musíme však dodať, že tento odpor je alebo môže byť len symbolický, nič iné by totiž situáciu nezmenilo. Možno podobne by sa zachovali i iné krajiny, chýba im však postavenie Francúzska a jeho historické skúsenosti.
2.5. Amerikanizácia na Slovensku

I na Slovensku je amerikanizácia známy pojem. Patríme k postkomunistickým krajinám, kde sa amerikanizácia po zmene režimu prejavila rýchlo a v plnej miere. Tým, že sme dlhý čas patrili do východného bloku, boli sme voči amerikanizácii viac – menej imúnni. Po roku 1989 nás teda zasiahla naplno. Euforické prijatie sa ale pomaly zmenilo na znášanie. Musíme však podotknúť, že zmýšľanie jednotlivca môže byť, a vo väčšine prípadov i je, iné ako zmýšľanie masy. Preto je amerikanizácia na Slovensku prijímaná rôzne, navonok však pôsobí ako jednotný názor národa, ktorý ju prijal a nepostavil sa proti nej, je tolerovaná.

3. Záver

Touto prácou sme chceli objasniť príčiny amerikanizácie. Je to snaha o úvahu na základe všeobecne známych historických faktov a súčasných dôsledkov, k čomu nás nielen prinútil, ale aj inšpiroval deficit informácií o tejto téme. Ešte raz by sme chceli čitateľa upozorniť, že riešenia sme nehľadali, pretože tie by v tejto situácii mohli byť len symbolické. Poukážme na Francúzsko, ktoré prijalo zákon o neprijímaní anglických, respektíve „amerických“ slov do svojho jazyka a nahrádza ich vlastným ekvivalentmi. Sú to slová nám bežne známe ako e – mail, mobil, internet a pod. Naším zámerom bolo primäť čitateľa, aby si túto tému všimol a vytvoril si čo najobjektívnejší názor.

4. Zhrnutie

Amerikanizácia je vplyv americkej kultúry a následné prispôsobovanie sa. Je to horúca téma terajška nielen v Európe, ale i vo svete. Príčiny pramenia už v 17. – 18. storočí počas osídľovaní severnej Ameriky. Po vyhlásení nezávislosti v roku 1776 od USA celý svet očakával ako pôjde ďalej a čo dosiahne.

USA začali najviac prosperovať po 2. svetovej vojne. Poskytli pomoc zruinovaným európskym veľmociam i emigrantom z Európy, čím si získali morálny kredit. Rozšírilo sa však aj ich finančné a ekonomické zázemie, čo bolo dôsledkom niekoľkých faktorov:

a) nemali konkurenciu na trhu
=európske mocnosti boli vojnou vyčerpané, zruinované
b) rozvíjali svoje hospodárstvo i počas vojny
= krajina ani fabriky neboli počas vojny zničené

USA zúžitkovali aj ropu, ktorá bola nájdená na ich území, čo podporilo nielen automobilový priemysel, ale i všetky odvetvia priemyslu.

Vypukla „studená vojna“ – nevojenský konflikt medzi ZSSR a USA, súťaž o prvenstvo dvoch štátov, dvoch systémov (demokracia verzus komunizmus). „Studenú vojnu“ vyhrali USA, komunizmus padol. USA sa potom presadili v postkomunistických krajinách svojou pomocou, svojím vplyvom.

Európa sa k amerikanizácii nevyjadruje, badáme len mierne negatívny postoj Francúzska.

Slovensko patrí k postkomunistickým krajinám.