referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Aurélia
Sobota, 31. októbra 2020
Forma štátu
Dátum pridania: 24.03.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: aktiduj
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 955
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 3.9
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 6m 30s
Pomalé čítanie: 9m 45s
 
Štátne zriadenie je dané vzťahmi medzi ústrednými a miestnymi orgánmi štátu. Ak ide o také členenie štátu, pri ktorom jednotlivé časti a im zodpovedajúce orgány nenesú znaky štátnej suverenity, hovoríme o unitárnom štáte. Jednotný štát- jeho časti netvoria štátne útvary, delí sa na administratívno-teritoriálne útvary, má jednu ústavu, jednotné štátne občianstvo, jednu sústavu najvyšších štátnych, miestnych a samosprávnych orgánov.
Ak ide o také členenie štátu, pri ktorom jednotlivé časti nesú znaky štátnej suverenity, hovoríme o zložených štátoch, napr. federácia, konfederácie, personálne únie a reálne únie.

Federácia predstavuje zložený štát, ktorý sa skladá z dvoch alebo viacerých štátnych útvarov spojených do väčšieho celku. Štáty, spájajúce sa do federácia, musia časť svojich práv postúpiť v prospech federácie. Môže sa tak stať na základe medzinárodnej zmluvy, ktorá rieši základné podmienky spojenia. Iným spôsobom vzniku federácie je rozdelenie pôvodne unitárneho štátu na dva alebo viacero členských štátov federácie, napr. Česko-Slovensko v roku 1968. Pri rozdeľovaní štátu sa vymedzia kompetencie medzi členskými štátmi v ústave, poprípade ústavnom zákone. Pre federáciu je charakteristická koexistencia zvrchovanosti federácie so zvrchovanosťou členských štátov federácie, existencia federálnej komory(tvorí sa rovnakým počtom zástupcov z každého členského štátu bez ohľadu na počet obyvateľov a veľkosti územia členského štátu) a koexistencia viacerých štátnych občianstiev.
Vo federácii je právny poriadok založený na existencii dvoch druhov ústav: ústavy zloženého štátu a členských štátov, pričom ústavy členských štátov musia byť v súlade s ústavou federácie.

Konfederácia je forma spojenia štátov, ktoré sa spojili za určitým účelom(spoločná obrana, zabezpečenie mieru…). Zúčastnené štáty si pritom zachovávajú suverenitu a nemajú spoločnú ústavu. Napriek existencii spoločných orgánov, ich rozhodnutia sú účinné len vtedy ak ich schvália všetky členské štáty konfederácie. V konfederácii neexistujú spoločné zákonodarné a výkonné orgány.

Pojmom štátny režim rozumieme súhrn metód a spôsob fungovania štátnej moci. Z tohto hľadiska rozoznávame tri druhy štátnych režimov: demokratický štátny režim, nedemokratický štátny režim a kombinovaný štátny režim.

Činitele určujúce formu štátu
O forme štátu rozhoduje veľa činiteľov. Jedným z nich je geografické prostredie, rozloha štátu a prirodzená povaha rôznych národov podmienená aj klimatickými podmienkami.

Na formu štátu pôsobia aj mravné názory vládnuce v štátoch a naopak určitá forma štátu pôsobí na mravy občanov.
Iným dôležitým faktorom je rasová alebo kmeňová príslušnosť najmä v krajinách Afriky a aj etnicita obyvateľstva.
Mnohotvárnosť foriem štátu podmieňuje i politická ideológia, rozmanitosť politických učení a vo všeobecnosti vývoj myslenia a filozofie.
Významným činiteľom určujúcim formu štátu je tiež kultúra danej spoločnosti, jej hodnoty, všeobecne uznané normy, ústavné zvyklosti…

Formu štátu ovplyvňuje aj stupeň vedeckého poznania a úroveň spoločenského poznania obyvateľstva ako aj verejná mienka. Ďalej je to pôsobenie vnútorného politického vývoja a politického zápasu medzi rôznymi záujmami a politickými alternatívami.
Veľmi dôležitým činiteľom určujúcim formu štátu ekonomika. Prostredníctvom pôsobenia na fiškálnu politiku, politiku daní a poplatkov dokáže ekonomika vytvárať priamy tlak na všetky prvky formy štátu. Každá forma štátu ovplyvňuje svojím spôsobom dane, výdavky a peniaze práve z hľadiska cieľa politicky stabilizovať ekonomiku.

 
späť späť   1  |   2   
 
Zdroje: Jaroslav Chovanec - Igor Palúš: LEXIKÓN ÚSTAVNÉHO PRÁVA, Bratislava 2004 , Michal Benčík – Václav Nesrovnal: PRÁVNICKÁ PRÍRUČKA, Bratislava 1985, Jozef Prusák_ TEÓRIA PRÁVA, Bratislava 1999 , A. Bocková, D. Ďurajková, K. Feketeová, Z. Sakáčová: NÁUKA O SPOLOČNOSTI, Bratislava 2001
Podobné referáty
Forma štátu SOŠ 3.0031 358 slov
Forma štátu GYM 2.9926 157 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.