Forma štátu

Forma štátu
Vonkajšiu podobu štátu nám ukazuje jeho forma, ktorá špecifikuje usporiadanie štátnej moci a spôsoby jej uskutočňovania. Charakter moci a štátu sa prejavuje práve vo forme štátu. Forma štátu je spôsob usporiadania krajiny, jej správy a súdnictva, spôsob politického a občianskeho života, charakteru štátnych inštitúcií a orgánov, ich vzájomné vzťahy a vzťahy verejného života. Vzťah typu a formy štátu je zložitý a rôznorodý. Neplatí zásada, že štát určitého historického typu sa môže vyskytovať len v jedinej forme, takisto neplatí, že určitá forma štátu je viazaná len na určitý typ štátu.

Formu štátu tvoria zložky: forma vlády, štátne zriadenie a štátny režim poprípade aj politický režim. Z toho nám vyplýva, že forma štátu je nadradený pojem vo vzťahu k forme vlády, štátnemu zriadeniu, k štátnemu režimu a poprípade politickému režimu. Uvedené zložky možno v jednotlivých štátoch skúmať osobitne, pretože každá z nich sa vyznačuje špecifickými znakmi, charakteristickými pre ňu. Tieto zložky však spolu súvisia, viac alebo menej sa ovplyvňujú, a preto ak chceme poznať formu určitého štátu, musíme skúmať všetky jej zložky.

Forma vlády je daná 2 faktormi: vzťahmi obyvateľstva k štátnej moci a k jej orgánom, povahou a zložením najvyšších orgánov a ich vzájomnými vzťahmi. Mimoriadne závažná je otázka vzťahu obyvateľstva k štátnej moci. Z analýzy formy vlády môžeme usúdiť, či určitý štát je monarchiou, alebo republikou, aká je miera demokratickosti daného štátu(priama a zastupiteľská demokracia; obmedzená, neobmedzená demokracia; formálna a neutrálna demokracia).
Monarchia môže byť konštitučná, v ktorej je panovník obmedzovaný ústavou; absolutistická, v ktorej panovník rozhoduje nezávisle a neobmedzene; stavovská, v ktorej sú právomoci panovníka obmedzované výsadami stavov; parlamentná, v ktorej hlavnú úlohu zohráva parlament a panovník je len reprezentačnou hlavou štátu.

Republiku rozlišujeme na parlamentnú a prezidentskú, podľa toho ktorý z najvyšších orgánov má silnejšie postavenie.
Prezidentská forma vlády sa uplatňuje hlavne s USA. Teoretickým východiskom tejto formy vlády je rozdelenie štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Tieto sú od seba nezávislé.
Tvorba vlády závisí od volieb prezidenta, pretože prezident je nielen formálnym reprezentantom štátu, ale je aj šéfom exekutívy. Vláda je vlastne len prezidentovým kabinetom. Pre jeho činnosť je rozhodujúce stanovisko tej politickej strany, ktorej členom je prezident.
Prezident je volený vo všeobecných voľbách. Základným vzťahom prezidentskej vládnej formy je nezodpovednosť parlamentu(kongresu), ktorý dokonca nemôže vysloviť prezidentovi ani jeho vláde nedôveru a prezident zas nemôže rozpustiť parlament.

V prezidentskej forme vlády neexistuje funkcia predsedu vlády(premiéra), pretože všetkými jeho právomocami disponuje priamo prezident.
Táto forma vlády vychádza z princípu konkurencie jednotlivých štátnych mocí a všeobecne sa považuje za stabilnejšiu ako parlamentná forma vlády.
Parlamentná forma vlády historicky vychádza z teórie suverenity ľudu, ktorý sa postupne transformoval do svojej konečnej formy- parlamentu. Postupne sa vyvíja parlamentarizmus ako forma vlády, v ktorej má rozhodujúce postavenie parlament. Obsahom parlamentnej vládnej formy sú vzájomné vzťahy medzi parlamentom a vládou. Tvorba vlády závisí od výsledkov volieb do parlamentu a úzko súvisí s politickou zodpovednosťou vlády parlamentu.
Štátne zriadenie je dané vzťahmi medzi ústrednými a miestnymi orgánmi štátu. Ak ide o také členenie štátu, pri ktorom jednotlivé časti a im zodpovedajúce orgány nenesú znaky štátnej suverenity, hovoríme o unitárnom štáte. Jednotný štát- jeho časti netvoria štátne útvary, delí sa na administratívno-teritoriálne útvary, má jednu ústavu, jednotné štátne občianstvo, jednu sústavu najvyšších štátnych, miestnych a samosprávnych orgánov.
Ak ide o také členenie štátu, pri ktorom jednotlivé časti nesú znaky štátnej suverenity, hovoríme o zložených štátoch, napr. federácia, konfederácie, personálne únie a reálne únie.

Federácia predstavuje zložený štát, ktorý sa skladá z dvoch alebo viacerých štátnych útvarov spojených do väčšieho celku. Štáty, spájajúce sa do federácia, musia časť svojich práv postúpiť v prospech federácie. Môže sa tak stať na základe medzinárodnej zmluvy, ktorá rieši základné podmienky spojenia. Iným spôsobom vzniku federácie je rozdelenie pôvodne unitárneho štátu na dva alebo viacero členských štátov federácie, napr. Česko-Slovensko v roku 1968. Pri rozdeľovaní štátu sa vymedzia kompetencie medzi členskými štátmi v ústave, poprípade ústavnom zákone. Pre federáciu je charakteristická koexistencia zvrchovanosti federácie so zvrchovanosťou členských štátov federácie, existencia federálnej komory(tvorí sa rovnakým počtom zástupcov z každého členského štátu bez ohľadu na počet obyvateľov a veľkosti územia členského štátu) a koexistencia viacerých štátnych občianstiev.
Vo federácii je právny poriadok založený na existencii dvoch druhov ústav: ústavy zloženého štátu a členských štátov, pričom ústavy členských štátov musia byť v súlade s ústavou federácie.

Konfederácia je forma spojenia štátov, ktoré sa spojili za určitým účelom(spoločná obrana, zabezpečenie mieru…). Zúčastnené štáty si pritom zachovávajú suverenitu a nemajú spoločnú ústavu. Napriek existencii spoločných orgánov, ich rozhodnutia sú účinné len vtedy ak ich schvália všetky členské štáty konfederácie. V konfederácii neexistujú spoločné zákonodarné a výkonné orgány.

Pojmom štátny režim rozumieme súhrn metód a spôsob fungovania štátnej moci. Z tohto hľadiska rozoznávame tri druhy štátnych režimov: demokratický štátny režim, nedemokratický štátny režim a kombinovaný štátny režim.

Činitele určujúce formu štátu
O forme štátu rozhoduje veľa činiteľov. Jedným z nich je geografické prostredie, rozloha štátu a prirodzená povaha rôznych národov podmienená aj klimatickými podmienkami.

Na formu štátu pôsobia aj mravné názory vládnuce v štátoch a naopak určitá forma štátu pôsobí na mravy občanov.
Iným dôležitým faktorom je rasová alebo kmeňová príslušnosť najmä v krajinách Afriky a aj etnicita obyvateľstva.
Mnohotvárnosť foriem štátu podmieňuje i politická ideológia, rozmanitosť politických učení a vo všeobecnosti vývoj myslenia a filozofie.
Významným činiteľom určujúcim formu štátu je tiež kultúra danej spoločnosti, jej hodnoty, všeobecne uznané normy, ústavné zvyklosti…

Formu štátu ovplyvňuje aj stupeň vedeckého poznania a úroveň spoločenského poznania obyvateľstva ako aj verejná mienka. Ďalej je to pôsobenie vnútorného politického vývoja a politického zápasu medzi rôznymi záujmami a politickými alternatívami.
Veľmi dôležitým činiteľom určujúcim formu štátu ekonomika. Prostredníctvom pôsobenia na fiškálnu politiku, politiku daní a poplatkov dokáže ekonomika vytvárať priamy tlak na všetky prvky formy štátu. Každá forma štátu ovplyvňuje svojím spôsobom dane, výdavky a peniaze práve z hľadiska cieľa politicky stabilizovať ekonomiku.