Pojem, vznik a sociálno-politická podstata štátu.
Štát je rovnako ako právo spoločenský jav, ktorý je historicky determinovaný, čiže jeho existencia sa viaže na určité historické podmienky. V najvšeobecnejšom chápaní je štát chápaný ako historicky podmienená politická forma organizácie spoločnosti.
Štátu predchádzalo zriadenie, ktoré všeobecne nazývame prvotnopospolným zriadením, jeho základom bol rod. Rozpadom rodového zriadenia, ktorý bol zapríčinený vznikom súkromného vlastníctva a spoločenskou deľbou práce, vznikali také sociálne skupiny ako trieda vlastníkov výrobných prostriedkov a trieda nemajetných. V týchto podmienkach bola potrebná ustanovizeň. Ktorá mala posvätiť súkromné vlastníctvo, mala ho vyhlásiť za najvyšší zmysel ľudského spoločenstva, ale ktorá by vznikajúci rozkol spoločnosti na triedy a právo majetnej triedy na vykorisťovanie nemajetnej triedy, právo nadvlády jednej nad druhou, zvečnila. Takouto ustanovizňou sa stal štát.
Štát ako politická forma organizácie spoločnosti vyrastá teda z triedneho antagonizmu. Štát sa od rodovej organizácie spoločnosti odlišuje existenciou osobitnej verejnej donucovacej moci- štátnej moci.
Štát má od okamihu vzniku vlastnosti, ktoré sa menia v závislosti od zmeny výrobných pomerov a ktoré zodpovedajú určitému vývojovému stupňu materiálnych výrobných síl.
Štát ako právna inštitúcia
Štát je verejnoprávna korporácia, ktorej inštitúcie(štátne orgány a štátne organizácie), ich usporiadanie, funkcie, vzájomné vzťahy, vzťahy k obyvateľstvu a ich práva a povinnosti ustanovuje vnútroštátne i medzinárodné právo. Štát je právna inštitúcia. Chápanie štátu ako právnej inštitúcie vychádza z princípov právneho štátu, v ktorom vládnu zákony a nie ľudia. Zjednodušene možno konštatovať, že štát ako verejnoprávna korporácia je forma organizácie spoločnosti, ktorá vznikla a existuje na základe spoločenskej zmluvy. Vyznačuje sa najvyššou, suverénnou mocou nad štátnym teritóriom a obyvateľstvom, ako aj personálnym substrátom(obyvateľstvo štátu), vecným substrátom(veci vo vlastníctve štátu) a organizačno-normatívnym substrátom(právny systém štátu). Tieto tri substráty sú východiskom pre určenie špecifických znakov štátu. Prostredníctvom nich je možné štát definovať ako právnu inštitúciu, ktorá je verejnoprávnou korporáciou. Len prostredníctvom špecifických znakov odlíšime štát od ostatných spoločenských inštitúcií, ktoré vytvoril človek a spoločnosť. Z historického hľadiska tvoria špecifické znaky štátu: obyvateľstvo, štátnej územie a organizácia štátu prostredníctvom práva, právneho systému.
Štátne územie, teritórium štátu
Územie štátu je trojrozmerný priestor a vytvára ho zemský povrch, hladiny a priestor, ktorý je nad nimi a pod nimi. Súčasťou teritória sú vnútorné vody, najmä rieky, jazerá, umelé vodné nádrže, vrátane pobrežných, teritoriálnych vôd, ktoré priliehajú k morskej hranici štátu. Spolu so všetkými osobami a vecami, ktoré sa v tomto priestore nachádzajú, podlieha štátne územie suverénnej moci štátu.
Štátne územie nemusí vytvárať kompaktný geografický celok. V takomto prípade sa najvýznamnejšia časť územia nazýva materské územie, kým oddelené časti teritória , obklopené najmä inými štátmi sa nazývajú exklávami(napr. Kaliningrad); z pohľadu „obklopujúcich štátov“ sú enklávami.
Teritórium štátu nemusí hraničiť s iným štátom(ostrovné štáty), alebo môže hraničiť len s jedným štátom(Vatikán), prípadne hraničí s niekoľkými štátmi.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie