Formu štátu určujú aj formy realizácie funkcii štátu, metódy ich uskutočňovania štátom, ktoré označujeme ako štátny režim.

V moderných štátoch nachádza forma štátu právnu podobu v ústavnom práve, t.j. v ústave, ústavnych zákonoch a zákonoch.
V priebehu historického vývoja sa vytvorilo mnoho foriem štátu – monarchie, republiky, federácie, únie, unitárne a zložené štáty

Forma štátu závisí predovšetkým od týchto faktorov:
- od politic. štruktúry spoločnosti a foriem politického súperenia
- od kultúrneho systému spoločnosti, jej hôdnôt, tradícii
- od medzinárodnej situácie a geopolitických podmienok
- od prírod. prostredia, hustoty osídlenia

FORMA VLÁDY
Závisí od vzťahu obyvateľstva a štátnej moci, od usporiadania najvyšších orgánov štátu, od ich postavenia a ich vzáj. vzťahov.
Podľa tohto vzťahu môže byť forma vlády - demokratická
- nedemokratická

Základným zdrojom štátnej moci sú občania, spoločnosť. Preto medzi občana a štát vstupujú pol. strany a hnutia – predstavitelia polit. záujmov v ich inštitucionalizovanej podobe.

Dôležitým kritériom demokracie je, že každý jednotlivý občan má možnosť vybrať si vo voľbách určitú pol. Koncepciu z predkladaných koncepcií polit. stranami. Pritom hlas každého občana má rovnakú váhu, čo sa prejavuje vo všeobecnom a rovnom volebnom práve. Spôsob hlasovania vo voľbách zaručuje bez nátlaku vyjadriť svoj názor (tajné hlasovacie právo).

Podľa spôsobu účasti obyvateľstva na štátnej moci môžeme rozdeliť formy vlády na - demokraciu priamu
- demokraciu nepriamu