referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Štruktúra systému štátnych orgánov a inštitúcií
Dátum pridania: 08.08.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Jariel
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 778
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 3.3
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 5m 30s
Pomalé čítanie: 8m 15s
 
1. priama demokracia
Chápe sa ňou právna účasť občanov na tvorbe zákonov prostredníctvom referenda alebo ľudovej iniciatívy.
Priame zákonodarstvo je prijímanie alebo zamietanie zákonov voličmi hlasovaním v referendách. Referendum možno zakotviť v ústave alebo zákone. Rozoznávame referendum:
- obligátorne, ak ústava zakotvuje povinnosť jeho uskutočnenia
- fakultatívne, t.j. také, kt. príslušný štát. orgán može ale nemusí vyhlásiť
- ratifikačné, je hlasovanie voličov prepísané ústavou na potvrdenia zákona, kt. už predtým prijal zákonodár. zbor
- vládne, iniciatíva hlavy štátu, parlamentu či vlády
- ľudové, na ktoré dávajú podnet občania

Plebiscit – je podobne ako referendum forma priamej demokracie, občania ním rozhodujú o určitej štátnopolitickej otázke.

2. nepriama demokracia – zastupiteľská, reprezentatívna d.
Je forma vlády, v ktorej sa občania sprostredkovane zúčastňujú na mocenskom rozhodovaní prostredníctvom zvolených zástupcov. Zdrojom moci sú občania, jej nositeľmi sú zvolení reprezentanti.

Volebné právo občana zahŕňa právo voliť (aktívne vol. právo) a právo byť volený (pasívne vol. právo).

3. nedemokratické formy vlády
Sú tie, v ktorých existuje výlučne jediná politická alternatíva – sú to totalitné formy vlády. Autokratická monokracia je forma vlády, v kt. má neobmedzenú moc jednotlivec. Aristokracia je vláda úzkej skupiny a plutokracia je vláda, v ktorej majú moc najbohatší.

4. forma vlády z hľadiska systému najvyšších štát. orgánov
Sústavu najvyšších štátnych orgánov tvoria:
A) najvyšší zákonodárny orgán – parlament, snemovňa
B) najvyšší výkonný orgán – môže byť kolegiálny(vláda, kabinet ministrov) alebo funkciu šéfa exekutívy vykonáva hlava štátu
C) hlava štátu – podľa nej delíme formy na monarchiu, republiku, demokraciu
monarchia – panovník, funkciu hlavy štátu nadobúda spravidla na základe dedič. práva a získava osobitné privilégia, nie je politicky zodpovedný, nemá skutočnú moc
republika – hlavou štátu je volený orgán na určité čas. obdobie, môže byť kolegiátny (prezídium) al monokratický (prezident)
parlamentná republika – má rozhodujúce postavenie zákonodárny orgán – parlament, kt. volí prezidenta, kt. vykonáva funkcie hlavy štátu
prezidentská republika – hlavou štátu a hlavou výkonnej moci je prezident, výkonná a zákonodárna moc ne nezávislá od parlamentu
diktátorske formy vlády – ak sa hlava obsadí nelegitímne, vojenským prevratom
D) najvyššie súdne orgány
 
späť späť   1  |  2  |   3   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.