V osemdesiatych rokoch, keď sa rozvojové zeme začali výrazne zadlžovať, začala SB spájať svoje pôžičky na projekty rozvojom konkrétneho sektora – napríklad, keď poskytla SB pôžičku na energetický projekt, bola časť sumy využitá na výstavbu elektrárne alebo rozvoj baní, zatiaľ čo zostatok sa použil na podporu reformy energetickej politiky štátu. V posledných rokoch získavajú na význame investície SB, ktoré sú podmienené politickými reformami požadujúcimi škrty vo vládnych výdajoch, väčšiu podporu súkromného sektoru a liberalizáciu obchodu.

Projektovací cyklus SB
Prvým krokom je určenie projektu. Nápady na konkrétne projekty podávajú jednotlivé krajiny, v praxi je však navrhovateľom samotná banka. Strategickým dokumentom určujúcim SB jej úverovú politiku je Stratégia pomoci pre daný štát (Country Assistance Strategy – CAS), z ktorého vychádzajú projekty a programy pôsobiace v rámci SB a ktorý sa pripravuje zvlášť pre každý štát. Potom sa o projekte objaví správa v Mesačnom operačnom súhrne. Tu je uvedený rozsah projektu, v akom štádiu projektovacieho cyklu sa nachádza a aké je jeho ekologické zhodnotenie. Nasleduje zaradenie projektu do jednej z ekologických kategórií, podľa ktorej sa projekt viac či menej prísne hodnotí a potom ide príprava projektu. To majú na starosti pracovníci Banky a krok spočíva vo vyhodnocovaní projektu z technického, inštitucionálneho a ekonomického hľadiska. Odborníci obvykle navštívia zem uchádzajúcu sa o projekt behom niekoľkotýždennej služobnej cesty. Potom SB jedná s predstaviteľmi štátu tak dlh, kým nie je dosiahnutá dohoda a všetky dokumenty musí schváliť Zbor výkonných riaditeľov. Zvyčajne sa nestáva, že výkonní riaditelia úver odmietli. Nasleduje realizácia projektu a následne jeho vyhodnotenie.

Spolupráca medzi Svetovou bankou a Medzinárodným menovým fondom
Napriek tomu, že SB a MMF sú inštitúcie samostatné veľmi úzko spolupracujú. Snaha o reformy v štátoch, kde pôsobia je spoločným dôvodom ich užšej spolupráce. Základom tejto spolupráce je intenzívna a pravidelná výmena informácií medzi ekonómami a úradníkmi oboch inštitúcií, ktoré majú spoločné sídlo vo Washingtone. Personál SB sa sústreďuje na získavanie informácií o dlhodobom vývoji konkrétnej krajiny, jej ekonomickom potenciále a potrebných reformách. MMF prispieva poznatkami o splácaní dlhov veriteľom a zlepšovaní podmienok pre zahraničných investorov. SB a MMF taktiež vzájomne koordinujú svoje pôžičky – SB takto schvaľuje väčšinu svojich finančných pomocí zemiam, ktoré už prijímajú peňažnú alebo technickú pomoc od MMF.
Spolupráca medzi Bankou a Fondom sa prejavuje najvýraznejšie v prípade najzadĺženejších rozvojových zemí. Spoločným projektom je Výbor pre rozvoj (Development Commitee), ktorý sa zaujíma o podmienky, v ktorých je možné v týchto krajinách investovať.