Jeho ďalšie využitie sa ukázalo až v rokoch 1973-74, keď vypukla ropná kríza a bezprecedentné navýšenie cien ropy viedlo k závratným ziskom pre ropné štáty, zatiaľ čo štáty ropu importujúce začali mať vážne hospodárske problémy a prejavili záujem o pôžičky MMF.

Ciele a úlohy Medzinárodného menového fondu
Medzinárodný menový fond je medzivládnou menovou a finančnou organizáciou združujúcou 182 členských štátov.
Jeho úlohou je:
- podporovať medzinárodnú menovú spoluprácu a byť strediskom pre konzultácie a spoluprácu v medzinárodných menových problémoch;
- uľahčovať rozmach a vyrovnaný vzrast medzinárodného obchodu a tým prispievať k vysokej zamestnanosti, k udržaniu vysokého reálneho dôchodku a k rozvoju výrobných síl;
- podporovať stabilitu mien, udržovať vysporiadané a dohodnuté devízové vzťahy medzi členmi a zabraňovať súťaživému znehodnocovaniu meny;
- napomáhať pri zriaďovaní mnohostranného systému platieb pre bežné transakcie medzi členmi a pri odstraňovaní devízových obmedzení brzdiacich rozvoj medzinárodného obchodu;
- opatrovať členským štátom prostriedky k zlepšeniu ich platobnej bilancie ( požičiavať im deficitnú menu );
- skrátiť a zmierniť stupeň nerovnováhy v medzinárodných platobných bilanciách členov ( rozdiel medzi dovozom a vývozom ).
Toto stanovuje zakladajúca listina MMF Dohoda alebo Články dohody ( Articles of Agreement ). Tá zároveň popisuje organizačnú štruktúru, správu, jednotlivé vzťahy. Doterajšia činnosť Fondu sa zameriavala predovšetkým na poskytovanie krátkodobých úverov v cudzích devízach členom za účelom prekonania prechodných výkyvov v ich platobných bilanciách, na podporu stability medzinárodných finančných záväzkov, na odstraňovanie devízových obmedzení, na technickú pomoc členským zemiam a na publikovanie hospodárskych a finančných správ.

Organizačná a finančná štruktúra Medzinárodného menového fondu
Vrcholným orgánom MMF je Zbor guvernérov (Board of Governors) zastupujúci členské krajiny. Každý guvernér má svojho zástupcu. Guvernéri alebo ich zástupcovia sú väčšinou ministri financií alebo riaditelia centrálnych bánk svojich štátov. Zbor guvernérov je oprávnený prijímať nových členov MMF, určovať výšku členských kvót (objem kapitálu, ktorý musí upísať každá členská krajina) a prideľovať SDR (zvláštne práva čerpania). Zbor guvernérov sa schádza počas výročných stretnutí MMF.
Cez rok však guvernéri tlmočia otázky a požiadavky vznesené jednotlivými členskými štátmi svojim reprezentantom vo Výkonnom zbore (Executive Board/Board of Directors), ktorý sa skladá z 24 volených alebo dosadených výkonných riaditeľov. Osem členských krajín (Čína, Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia, Japonsko, Rusko, Saudská Arábia a USA) má právo zvoliť si po jednom výkonnom riaditeľovi, ďalších 16 riaditeľov zastupuje skupiny štátov. Výkonný zbor je zodpovedný za záležitosti jednotlivých štátov (hodnotenia vývoja ich hospodárstva, presadzovanie politiky doporučenej MMF a pod.) a schádza sa aspoň trikrát do týždňa.
Štruktúra MMF je ďalej tvorená Vnútorným výborom (Interim Commitee) zloženého z 24 guvernérov, ktorý funguje ako poradný orgán Zboru guvernérov. Výbor pre rozvoj (Development Commitee) je oddelením spoločným so Svetovou bankou. Zaoberá sa situáciou v rozvojových krajinách a jeho 24 členovia sú ministrami financií alebo rozvoja.
Každých päť rokov volí Výkonný zbor generálneho riaditeľa MMF, ktorý sa zúčastňuje zasadania Zboru guvernérov, Vnútorného výboru a Výboru pre rozvoj a dohliada na zhruba 2700 zamestnancov tejto organizácie. MMF je centralizovaná inštitúcia, kde má riaditeľ vplyv na politiku, programy a samotnú činnosť organizácie. V súčasnosti je MMF bez riaditeľa. Bývalý riaditeľ musel čeliť rozsiahlej kritike pre svoj postoj ku krízam v Rusku a v Ázii. Zvláštne práva čerpania (Special Drawing Rights, SDR) sú jednotnou menou užívanou v rámci MMF.