po francúzskej revolúcii sa zavádza pojem národ, ktorý predstavuje určitú skupinu ľudí žijúcich na určitom území s určitým jazykom, kultúrou, zvykmi a tradíciami. Národy sa sformovali v dôsledku pôsobenia historických, ekonomických a sociálnopolitických zákonitostí. Národ sa stáva jednou zo základných vývojových a existenčných foriem spoločnosti. Len čo národ vznikol, stal sa predmetom politiky ale aj vedeckého skúmania. Skúmal sa pôvod, zmysel, existencia a perspektíva národa. Filozofi, historici, sociológovia a politológovia rozmanitými spôsobmi rozvíjali učenie o národe, ktoré sa zvyčajne zahrňuje do pojmu nacionalizmus.
Nacionalizmus môžeme vysvetliť aj z hospodárskej stránky. Ešte v 17. st. pojem národné blaho znamenal blaho panovníka – kráľ, kráľovná, kráľovský dvor. Tí zhromažďovali peniaze pre vlastný luxus, na armádu, vďaka ktorej viedli expanzívnu politiku a tým zväčšovali svoju moc a prestíž. Vlastenectvo vtedy znamenalo oddanosť kráľovi. Za vlády Ľudovíta XIV bol zavedený systém, ktorý sa neskôr v západnej Európe často využíval. Výstavba ciest a kanálov, dotácie a daňové výnimky pre najdôležitejších francúzskych továrnikov, zaistenie vývozu francúzskeho tovaru a obmedzenie vývozu drahých kovov a nerastov. Táto politika sa nazýva merkantilistická. Posun od merkantilzmu k všeobecne zdieľanému hospodárskemu nacionalizmu bol spôsobený presunom od absolutizmu k demokracii. Týmto sa zmenil cieľ z obohacovania panovníka na zlepšenie blaha nižších tried ktoré sú na tom finančne dobre no nemajú urodzený pôvod a s tým spojené výhody. Hospodársky nacionalizmus vlastne vznikol zo snahy komerčnej triedy obchodníkov a bankérov poistiť si svoj majetok, slobodne obchodovať a oslabiť výsady aristokracie. Typickým príkladom pre hospodársky nacionalizmus bola Amerika v čase budovania svojich priemyselných štruktúr. V Amerike, ktorá bola mladou krajinou, bolo podľa merkantilistickej logiky treba rozvinúť priemysel, no americký výrobcovia sa nikdy nemohli vyrovnať Európskym veľkovýrobcom. Tak pripravil Hamilton (Americký minister financií, autor myšlienky o centrálnej Americkej banke, o federálnom dlhu a o minciach) zákon o clách, podľa ktorého sa na zahraničné výrobky uvalili vysoké clá, čím chcel podporiť domáci trh. Američania si ani neuvedomili koľko ich tento zákon stojí, pretože americký výrobcovia si stanovovali ceny bez toho, aby sa báli zahraničnej konkurencie. Tento zákon najviac zaťažoval južanských farmárov, ktorý museli nakupovať stroje za vysoké ceny. Týmto zákonom sa Amerika rozdelila na dva tábory.