Do prvého patrili severné krajiny, kde sa rozbiehal priemysel a táto časť Ameriky bola za zrušenie otrokárstva. Do druhého patrili južné štáty, kde boli farmári, ktorí vlastne museli rozvoj priemyslu platiť zo svojich vreciek. Tu bolo množstvo plantáží a tím boli samozrejme tieto štáty proti zrušeniu otrokárstva. Priemyselníci však tvrdili, že budúcnosť hospodárskej veľkosti Ameriky záleží na clách. Tieto rozpory nakoniec vyústili do občianskej vojny. Túto vojnu vyhral sever a tak sa cla uvalené na železo, oceľ, bavlnu atď. vyšvihli až nad 50%. Z týchto ciel sa federálna pokladnica rýchlo plnila a čoskoro v nej bolo toľko peňazí, že vláda mala prebytky v rozpočte a tie investovala na výstavbu ciest, železníc, kanálov atď. Najznámejší argument na vysoké clá bol: najlepšia obeta prinesie prospech pre celý národ a tak aj pre tých, ktorí tú obetu podstúpili (zaplatili). Demokratické vlády záviseli na vzdelanom obyvateľstve a preto sa v posledných desaťročiach devätnásteho storočia očakávalo, že občania budú navštevovať školy, učiť sa o histórii a hrdinstvách svojho národa, naučia sa správne čítať a písať v spisovnom jazyku , a prisahať vernosť štátnej vlajke. V takto vychovávaných občanoch vznikla myšlienka, že občania jedného štátu majú spoločnú zodpovednosť za svoj hospodársky blahobyt. Takto vlastne vzniká zárodok (hospodárskeho) nacionalizmu v povedomí jednoduchých občanov. Koncom storočia sa všeobecné jazykové a občianske vzdelanie hradené štátom rozšírilo do východnej Európy, na Balkán a do Ruska.
V osemnástom storočí sa po celej Európe čoraz viac vyskytovalo slovo „vlastenec“. Vlastenectvo je vlastne nižšou formou nacionalizmu. Vlastencom bol ten, kto v systéme slobodnej vlády pestuje svoju vlasť, teda vlastne verejné blaho. Podľa filozofa Bolingbroka by každý občan ktorý je vlastencom, mal upínať svoje myšlienky k dobru vlasti a teda k dobru ľudu, čo je cieľom vlády. Ukázalo sa že demokratické vlastenectvo je oveľa silnejšie ako loajalita k panovníkovi. Človek sa totiž radšej obetuje pre vlastné blaho a blaho svojich spoluobčanov ako pre panovníka žijúceho na vzdialenom prepychovom zámku. Tieto nové city sa odrazili v štátnych hymnách. Zákonníky a ústavy sa stali rovnako posvätné ako biblia. Zložité ekonomické, historické a politické rozdiely viedli k tomu, že zatiaľ čo v západnej Európe sa utvorili národnostné štáty, i keď zo silnými menšinami, vo východnej a južnej Európe sa vytvorili viacnárodné štáty. V týchto štátoch dlho prežíval feudalizmus a vždy tu boli ostré rozbroje medzi vládnucimi a utlačovanými národmi.