Po krvavej francúzskej revolúcii a Napoleónských vojnách sa národné uvedomenie rozšírilo do celej Európy. Tým sa stávali národne uvedomelými aj národy vo východnej Európe, ktoré boli utláčané a bez vlastného štátu. Takto vzniká ďalšia forma nacionalizmu ktorá je namierená proti vládnucemu národu, no zároveň spriateľuje všetky utláčané národy.
Pod vplyvom zvonka, ale aj následkom domácich pomerov, vzniklo aj u nás či už v období formovania slovenského a českého národa a v období neslobody, alebo po vzniku republiky, viacero malých alebo veľkých nacionalistických teórií o národe, jeho pôvode, znakoch, historickej opodstatnenosti a funkcii. Zo začiatku zohrávali objektívne - pozitívnu úlohu v boji proti neslobode, za získanie národnej a štátnej nezávislosti. Neskoršie sa však stávajú reakčnejšími a sú využívané ako nástroj utlačovateľskej národnostnej politiky. Tieto ideológie sa však zahrňujú do pojmu šovinizmus, čo je vlastne vyššia forma nacionalizmu, čím sme sa dostali k akémusi odstupňovaniu národného cítenia : vlastenectvo, nacionalizmus, šovinizmus.
Nacionalizmus alebo šovinizmus sa často spája s krajnou pravicou a preto je potrebné čiastočne sa venovať aj tejto problematike. Treba vysvetliť, čo vlastne pojem krajná pravica predstavuje a aká je jej skutočná spojitosť s nacionalizmom (šovinizmom). Najčastejšie sa tento pojem využíva na pokrytie všetkých radikálnych názorov. Tento pojem sa však nedá týmto spôsobom vysvetliť pretože väčšina moderných pravicových zoskupení prechádza skôr do ľavicovej sféry. Krajná pravica zahŕňa rôzne hodnotové orientácie od kontrarevolučného konzervativizmu, cez individualistický anarcholiberalizmus až po revolučné politické hnutia fašistického a národno socialistického smerovania. Krajná pravica v podobe kontrarevolučného konzervativizmu sa po prvý krát objavuje vo Francúzsku. Táto forma krajnej pravice vzniká po francúzskej buržoáznej revolúcii. Proti myšlienke vlády ľudu, individualizmu, občianskej rovnosti a antináboženskej spoločnosti sa stavali hodnoty monarchie, rodiny, tradičnej sociálnej hierarchie a katolicizmu. Krajnú podobu získava krídlo ktoré nesúhlasí s akýmkoľvek kompromisom čím sa díštancuje od všetkých ostatných politických zoskupení dokonca aj od umiernených konzervatívcov a stáva sa menšinovým. Toto zoskupenie sa však kvôli svojím extrémnym požiadavkám nikdy nepresadilo. Toto kontrarevolučné myslenie sa ujalo dvoma spôsobmi. Ten prvý cíti beznádej boja proti čoraz skazenejšiemu, plebejskejšiemu a bezbožnejšiemu ľudskému spoločenstvu.