Kvôli týmto faktorom sa orientuje len na seba ako na elitu a snaží sa v čo najväčšej miere uchovať cnosti minulého sveta. Moderná spoločnosť je jej cudzia a preto má minimálne množstvo sympatizantov. Tá druhá prechádza od aristokracie k novým sociálnym skupinám čím sa adaptuje na modernú spoločnosť v ktorej je všeobecné volebné právo, slobodná tlač a reklama. Ich bežnými ideami sa stáva nacionalizmus a antisemitizmus. K národu sa pravica obracia až neskôr pretože jeho vznik sa viaže k francúzskej revolúcii. V 19. st. sa medzi nacionalistami prestáva spájať národ s hodnotami: rovnosť, bratstvo, sloboda a ponechávajú si len bratstvo ktoré symbolizuje národnú jednotu. Antisemitizmus sa viaže už k obdobiu monarchie i keď vtedy vyvieral z ľudového katolicizmu. Neskôr však vzniká zo spájania židov s kapitalizmom a zakoreňuje sa medzi protikapitalisticky orientovanými mešťanmi a robotníkmi. Taktiež spájanie židov s Nemeckom vyvoláva medzi obyvateľstvom nenávisť k židom.
Ďalšou podobou krajnej pravice je Boulanžizmus. Nazýva sa podľa jeho tvorcu generála Boulangera. Boulange sa prezentoval aoko obhájca ľudu. Jediný spôsob ako ochrániť občanov pred záujmami bohatých, čo bol jeho cieľ, videl vo vláde jednotiacej autority. Pod týmto pojmom myslel moc posvätenú súhlasom ľudu. Je tu jasný náznak demokratického totalizmu. Tento smer sa často udáva ako predchodca fašizmu.
Ďalším hodnotovo čistejším pravicovým extrémizmom je hnutie Francúzska akcia s jej predstaviteľom Charlesom Maurrasom. Ten zhrnul svoj program do piatich základných pojmov: obnova rodiny, obce, provincie, odborných skupín a korporácií a obnova vládnej slobody. Z týchto bodov mu vyšla potreba obnovy monarchie. Tento smer vystupoval proti cudzincom, židom, protestantom a slobodomurárom. Maurras bol veľmi konzervatívny a odmietal politický dynamizmus pretože sa obával jeho zneužitia komunistami.
Modernou krajnou pravicou vo Francúzsku sa stáva národný front založený v roku 1972. Národný front sa orientuje na nacionálny a konzervatívny smer. Behom niekoľkých rokov sa Le Pen naplno presadzuje. LE Pen sa svojim vystupovaním snaží jednoznačné ukázať jeho spojitosť s krajnou pravicou no jeho radikálizmus nachádza celkom novú voličskú základňu zatiaľ čo tradičné miesta podpory krajnej pravice ostávajú mimo. Týmto však pravica ako celok získava väčšiu voličskú základňu.
Na rozdiel od Francúzska kde má krajná pravica historickú tradíciu (ako som už vyššie ukázal) v Nemecku vzniká krajná pravica až na začiatku 20. st. po zániku monarchie.