Je to spôsobené tým, že v Nemecku bolo dlho cisárstvo, ktoré bolo silne konzervatívne, hierarchické a absolutistické. Hneď po porážke v 1. sv. vojne sa objavujú prívrženci ultrakonzervatívnej pravice. Samozrejme chceli uchovať národnú jednotu prostredníctvom obnovenia monarchie a autoritatívneho režimu. Ich najväčšími nepriateľmi boli prirodzene komunisti, židia a liberáli. Antisemitizmus bol v Nemecku silne prežívaný, čo vyplýva už z historického vývoja. Typickým predstaviteľom Nemeckej tradicionalistickej krajnej pravice je Nemecká národno – ľudová strana na čele s Alfredom Hugenbergom. Táto strana chcela obnoviť monarchiu a národnú jednotu. Hugenberg podceňoval nacistov ktorých chcel využiť pre vlastné potreby. Toto sa mu nepodarilo a keby som sa snažil načrtnúť ako by vyzeralo Nemecko pod jeho vládou boli by to iba dohady. Každopádne vzhľadom k jeho silnému náboženskému založeniu by to nedopadlo tak radikálne ako pod vládou nacistov.
Týmto sme sa dostali k najznámejšiemu predstaviteľovi krajnej pravice Adolfovi Hitlerovy. Ten viedol Nemeckú národno-socialistickú robotnícku stranu (NSDAP). Jej program bol typickým zmiešaním socialistických ideí s nacionalizmom, antisemitizmom a rasizmom. Táto strana na rozdiel od tradičnej ultrakonzervatívnej pravice nechcela obnovovať moc panovníka a aristokracie, ale chcela dosiahnuť novú spoločnosť založenú na sociálnej spravodlivosti. S tradičnou pravicou však mala spoločný odpor voči komunizmu a liberalizmu. Inak však hlásali pre krajnú pravicu nepredstaviteľné revolučné zmeny. Teraz si priblížime národný socializmus, aby boli tieto zmeny jasné.
Systém, ktorým je riadená spoločnosť pod vládou národno-socialistickej strany sa skladá z dvoch častí: ovládanie a spôsob riadenia ekonomiky a hospodárstva štátu, a národnostnú a rasovú súčasť, ktorou sa hlavne odlišuje od všetkých ostatných systémov. Hospodárstvo a ekonomika národného socializmu počíta v štandardnom prípade s homogénnym národným štátom, ktorý si musí zabezpečiť sebestačnosť. Táto sebestačnosť však nesmie prerásť v izolovanosť, ktorú spôsobuje nacionálno-šovinistická politika niektorých pravicových strán. Štát musí zostať otvorený pre medzinárodný obchod, ktorý pomáha vyrovnávať hospodársku situáciu a tým aj životný štandard medzi štátmi, v ktorých je národno-socialistický systém uplatňovaný. Hlavným znakom národnej sebestačnosti je decentralizácia hospodárstva a obmedzenie akejkoľvek globalizácie a pokusov o vznik monopolných nadnárodných obchodných spoločností.