Centralizovaná však musí byť moc, ktorá ovláda smerovanie a hospodársky a ekonomický vývoj národno-socialistického štátu, alebo skupiny štátov. Štát, ktorého hospodárstvo je sebestačné dokáže zabezpečiť sociálnu spravodlivosť a istoty pre svojich obyvateľov. Tým si zabezpečí aj svoju prosperitu, hospodársky a kultúrny rast a v konečnom dôsledku zvýšenie životnej úrovne a zaistenie spokojnosti obyvateľov.
Ekonomickú stránku tohto systému obohatil o svoju teóriu aj filozof Gottfried Feder, ktorý vo významnej miere ovplyvnil a motivoval Adolfa Hitlera. Tento vo svojich teóriách rozoberá funkciu a postavenie kapitálu v štáte a rozlišuje v základoch jeho dve formy. Prvou formou je záporný finančný kapitál, ktorý reprezentujú finančné inštitúcie a má zhubný vplyv na spoločnosť, pretože spôsobuje úrokové otroctvo a podporuje vládu peňazí. V tej dobe bol takmer všetok tento kapitál v rukách židov. Po odstránení vplyvu finančného kapitálu zo spoločnosti sa z veľkej časti odstráni aj moc židov nad ostatnými národmi a štátmi, nakoľko ich moc je s finančným kapitálom neodmysliteľne spätá. Druhou kladnou formou je kapitál tvorivý, ktorý vzniká tvorivou prácou ľudských rúk, čiže je výsledkom národného hospodárstva. Pre správnu a zdravú funkčnosť štátu a systému je tento kapitál najdôležitejším prvkom. Je nutné dbať na jeho rozvoj, čiže na rozvoj zamestnanosti, čo zas zabezpečuje správne fungovanie štátu v sociálnej otázke. V súčastnosti v Nemecku prežíva krajná pravica najmä v jej nacistickej podobe, ktorá je však v zmenenej forme a uvádza sa pod pojmom neonacizmus.
Neonacizmus sa popri tom zaoberá aj národnostnou a rasovou otázkou. Jeho ideológia sa tu odvoláva na základné prírodné zákony, aplikované aj na ľudí ako jej súčasť. Túto problematiku podrobnejšie vo svojej filozofii rozoberá Joseph-Arthur Gobineau, ktorý popisuje a odôvodňuje nerovnosť medzi ľudskými rasami a nadradenosť silnejšej, vyššej rasy. V systéme národného socializmu musia byť zabudované také zákony, ktoré môžu usmerňovať celú spoločnosť v otázke vnútorného rozvoja rasy. Je tu nutné dbať o duševný aj fyzický rast druhu, čiže rasy. Popri tom musí byť ešte z povedomia ľudí jednej rasy vykorenený nacionalizmus a nacionálny šovinizmus. Tieto smery totiž rozvracajú jednotu rasy zvnútra a sú to vlastne neviditeľné zbrane nepriateľa. Ten zámerne vyvoláva vnútorné konflikty v rámci jednej rasy, pretože tieto ju oslabujú a zbavujú ju schopnosti brániť sa.