Chudobnými krajinami sa zase stávajú tie, ktoré sú príjemcami investícií zo zahraničia a ich ekonomika sa postupne stáva závislou na iných štátoch (hostiteľské krajiny).
Na druhej strane, keď na trhu jedného štátu pôsobia dve, alebo viacero rovnako silných spoločností v danej oblasti, môže to mať veľmi kladný účinok. Vytvorí sa totiž rovnocenný konkurenčný boj, v ktorom má každá zo spoločností rovnaké podmienky a šance a navzájom sa ovplyvňujú. Tento stav je asi najvhodnejší, nakoľko najviac vyhovuje zákazníkovi, ktorý má možnosť výberu. Preto by sa mal klásť veľký dôraz na protimonopolné zákony a k legislatíva by mala ekonomickú situáciu smerovať práve k takémuto stavu.
Obavy z veľkých investícií zahraničných firiem sa prejavujú najmä v malých ekonomikách. Často sa tiež poukazuje na možné nepriaznivé dlhodobé účinky FDI na platobnú bilanciu (únik ziskov, licenčných poplatkov, atď.). politika zahraničných firiem sa môže ukázať nezlučiteľná s cieľmi národnej ekonomickej a sociálnej politiky, s ohľadom na národnú bezpečnosť. Rozličné aspekty pôsobenia priamych zahraničných investícií a odlišné národné ciele viedli k rôznorodým reakciám jednotlivých vlád a ku kontrole FDI. Pokiaľ ide o odlev kapitálu vo forme FDI, väčšina vlád nepristupuje k nijakým obmedzeniam. Pokiaľ však ide o prílev kapitálu a investícií zo zahraničia, vytvorilo sa široké spektrum prístupov: od nebráneného prílevu (s výnimkou prípadov, keď prílev kapitálu ohrozuje národnú bezpečnosť) až po veľmi silné reštrikcie, späté s protekcionárskou politikou.

Spoločensko-politická globalizácia

Ruka v ruke s globalizáciou ekonomiky prichádza do jednotlivých krajín aj globalizácia, v zmysle spoločensko-kultúrnom a politickom. Politicky sa prejavuje najmä zmenou rôznych zákonov a právnych noriem, ich reformy podľa akéhosi „svetového štandardu“. Tento právny štandard je pre rozvoj demokracie nepopierateľne prínosný, nakoľko vo všetkých štátoch vytvára rovnaké podmienky a prostredie pre život.
Popri tom však globalizáciou prechádza aj celá kultúra a spoločnosť, pri čom sa už však názory a postoje rôznia. Vo všetkých krajinách ovplyvnených globalizáciou totiž vystupujú rovnaké spoločenské trendy a postupne zanikajú odlišnosti, ktoré sú týmto krajinám vlastné. Vytvára sa tak akási „globálna kultúra“, ktorá sa prejavuje ako kultúra konzumnej spoločnosti. Vo väčšine štátov potom na jej úkor zanikajú tradičné hodnoty. To je príčinou vzniku mnohých problémov s odporom voči akémukoľvek prejavu globalizácie, či už ekonomickej alebo spoločenskej. Vzniká akýsi nový „univerzálny medzinárodný životný štýl“, zasahujúci módu, ľudské správanie, jazyk, atď.
Významnú úlohu pri spoločensko-politickej globalizácii zohrávajú médiá a informačné technológie.