Ideológia ľavicových extrémistov je veľmi blízka ideológii komunistickej, ktorá po pár zmenách dostala názov sociálny (alebo revolučný) anarchizmus. Pojem globalizácia je pre nich synonymom k amerikanizácii a imperializmu. Taktiež hlásajú nenávisť voči kapitalizmu a triednemu nepriateľovi, ktorým je pre nich bohatá „veľkoburžoázia“ – zamestnávatelia, súkromný podnikatelia, atď. Ide im o presun moci do rúk pracujúcej triedy – proletariátu. Výsledkom má byť skutočná sociálna spravodlivosť a spoločnosť založená na naozajstnej rovnosti všetkých pracujúcich. Snaha o dosiahnutie tohto cieľa pomocou diktatúry proletariátu má však hlboké historické korene a doteraz nikde nebola naozaj úspešná. Navyše socializmus a komunizmus sa nutne spája s internacionalizmom, čo je tiež v istom smere globalizácia. Preto sa ideológia ľavicových extrémistov javí ako iracionálna, čisto utopická a idealistická. Pravdepodobnejšie sa môže zdať, že za ich presvedčením stojí skôr závisť a neschopnosť prispôsobiť sa ako pevné presvedčenie o sociálnej nespravodlivosti a vykorisťovaní robotníckej triedy.
Druhou skupinou odporcov sú ekologisti. Názory v rámci tohto smeru sa už ďalej nerozlišujú a preto sú títo odporcovia globalizácie delia len do niekoľko málo hnutí a organizácií, ktoré sú takmer všetky legálne. Prejavujú sa tiež väčšinou nenásilne pomocou demonštrácií, no veľmi časté sú tiež rôzne nátlakové akcie a blokády. Predmetom ich kritiky sú najmä organizácie, spájajúce sa s globalizáciou (predovšetkým Svetová banka), ktorých niektoré projekty na pomoc rozvojovým štátom mali veľmi nepriaznivý vplyv na životné prostredie a spôsobili ekologické katastrofy. Kritizujú taktiež neohľaduplnosť kompetentných vplyvných ľudí s akou sa ženú za ziskom aj napriek nenapraviteľnej devastácii životného prostredia. Poniektoré ich protesty sa môžu zdať prehnané alebo bezúčelné, avšak veľká väčšina javov ktoré kritizujú má svoje opodstatnenie. Pre celkový proces globalizácie sú preto ekologisti skôr prínosnou kritikou ako odporcami a ich varovania by sa nemali brať na ľahkú váhu. Treťou pomerne rozsiahlou skupinou odporcov je krajná až extrémistická pravica. Takisto ako ľavica sa aj pravicoví odporcovia globalizácie rozdeľujú na niekoľko skupín. Sú nimi nacionalisti, nacionálni šovinisti, neonacisti, alebo ťažko zadefinovateľní pravicoví extrémisti. Umiernenejšia časť tohto politického spektra je organizovaná do strán, alebo občianskych združení (vo väčšine legálnych, alebo pololegálnych).