Národná rada Slovenskej republiky
Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) je jediným ústavodárnym a zákonodárnym orgánom Slovenskej republiky. Je orgánom štátnej moci a od jej primárneho postavenia v republike je odvodené postavenie ostatných štátnych orgánov. Ako volený orgán reprezentuje suverenitu štátu a ľudu. Plní závažnú úlohu pri budovaní Slovenskej republiky ako moderného a demokratického štátu a zavádzaní sociálnej a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Poslanci národnej rady sú volení vo všeobecných, rovných a priamych voľbách tajným hlasovaním. Počet poslancov je 150 a ich funkčné obdobie trvá štyri roky.

Pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky
Pôsobnosť národnej rady je určená jej ústavným postavením v systéme výkonu moci. Člení sa na:
a) pôsobnosť v oblasti zákonodárstva,
b) pôsobnosť v oblasti kontroly,
c) pôsobnosť v oblasti tvorby štátnych orgánov,
d) pôsobnosť v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky

Zákonodárna pôsobnosť
Národná rada prerokúva a uvznáša sa na ústave, ústavných zákonoch, ostatných zákonoch a kontroluje ako sa dodržiavajú. Svojimi právnymi normami realizuje vzťahy vznikajúce vo všetkých oblastiach spoločenského, politického a hospodárskeho života Slovenskej republiky.
Spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o postupe pri ich príprave, prerokúvaní a ich forme upravujú legislatívne pravidlá tvorby zákonov, publikované v Zbierke zákonov SR pod č. 19/1997 Z.z.
Zákonodarnú iniciatívu majú výbory, poslanci národnej rady a vláda SR. Zákonodarny proces sa v národnej rade realizuje prostredníctvom troch čítaní, z ktorých popri hlasovaní je ťažiskové druhé čítanie vo výboroch a na schôdzi národnej rady.

V prvom čítaní po všeobecnej rozprave, v ktorej sa nepredkladajú návrhy na zmeny národná rada:
1. vráti návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie,
2. zastaví pokračovanie v rokovaní o návrhu zákona,
3. postúpi návrh zákona do druhého čítania.
V druhom čítaní môže národná rada rokovať najskôr po uplynutí 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu. Podanie pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu je podmienené súhlasom najmenej 15 poslancov.
V treťom čítaní môže poslanec navrhnúť len opravu legislatívnotechnických a jazykových chýb. Iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy môže predložiť najmenej 30 poslancov. V treťom čítaní národná rada návrh zákona schvaľuje.
Zákonodarny proces v národnej rade podrobne upravuje desiata časť zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (§ 67 až § 97).


Kontrolná pôsobnosť
Štátne orgány, ktoré národná rada kreuje alebo pri kreácii spolupôsobí sú jej zodpovedné. Svoju kontrolnú pôsobnosť uplatňuje predovšetkým voči vláde SR a jej členom:
1. vyslovuje súhlas s Programovým vyhlásením vlády SR, ktorý je podmienkou ďalšej činnosti vlády a kontroluje jeho plnenie,
2. schvaľuje štátny rozpočet a štátny záverečný účet, vrátane kontrolných správ,
3. rokuje o dôvere vláde alebo jej členom.
Kontrolná právomoc národnej rady vo vzťahu k vláde je aj v oprávnení poslancov podávať podnety a podmienky. Adresáti sú povinní zákonom predpísaným spôsobom odpovedať. Ak je rokovacím dňom národnej rady štvrtok zaradí sa vždy na jej program o 14.00 hodine „Hodina otázok“. Na rokovacom bode „Interpelácie a Hodina otázok“ sú povinní byť prítomní všetci členovia vlády. Národná rada schvaľuje rozpočty iných právníckych osôb, ktoré kreovala a prerokúva ich plnenie. Prerokúva správy Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, o výsledkoch jeho kontrolnej činnosti a správy Národnej banky Slovenska o menovom vývoji a výsledku jej hospodárenia.