Národná rada SR

Územie Slovenskej republiky bolo po niekoľko storočí súčasťou viacnárodných štátov. História slovenského parlamentarizmu je úzko spojena s bojom Slovákov za národnú identitu a štátnu suverenitu. Pozícia slovenských zástupcov v parlamentoch uhorského kráľovstva, rakúsko-uhorskej monarchie, v parlamente prvej Československej republiky alebo v parlamente znovuutvoreného československého štátu po II. Svetovej vojne odzrkadľovala nerovnoprávne postavenie slovenského národa v uvedených štátnych útvaroch. Historické okolnosti spôsobili, že Slováci nemajú dlhoročnú národnú parlamentnú tradíciu. V septembri 1848 vznikla prvá Slovenská národná rada pod vedením národovcov Štúra, Hurbana a Hodžu. Stala sa prvým slovenským národným reprezentačným politickým orgánom, ktorý viedol ozbrojený boj proti maďarskej nadvláde a pokúsil sa vybudovať slovenskú správu v časti Uhorska historicky obývanej Slovákmi. Z toho dvôvodu možno prvú Slovenskú národnú radu pokladať aj za prvú slovenskú vládu. Po vzniku prvej Československej republiky v roku 1918 sa po dlhších prípravách oficiálne konštituovala druhá Slovenská národná rada ako najvyšší zastupiteľský orgán slovenského národa a prijala historickú Deklaráciu slovenského národa. Zmeny v Československej republike vyvolané Mníchovskou dohodou a následnou Viedenskou arbitrážou v roku 1938 sa prejavili na slovenskej politickej scéne. V decembri 1938 sa konali prvé voľby do Snemu autonómnej Slovenskej krajiny. Mníchovský diktát spochibnil schopnosťokypteného štátu zaručiť nerušené vonkajšie podmienky existencie slovenského národa v danom štátoprávnom položení. Snem Slovenskej krajiny 14. marca 1939 prijal rozhodnutie o vyhlásení samostatnej Slovenskej republiky. Poslanci sa rozhodovali pod silným tlakom fašistického Nemecka a pod priamou hrozbou možnosti okupácie celého Slovenska, Maďarskom. Podľa Ústavy Slovenskej republiky z 21. júla 1939 bol slovenský štát republikou, v ktorej zákonodárnu moc vykonával Snem Slovenskej rupubliky volený na päťročné volebné obdobie. V skutočnosti sa voľby v tedajšej Slovenskej republike nikdy nekonali a Snemom Slovenskej republiky sa stal pôvodný krajinský snem. Vonkajšie okolnosti zapríčinili, že Slovenská republika existovala len veľmi krátko a mala rozporoplnú históriu. Právomoci Snemu Slovenskej republiky boli značne obmedzené v prospech výkonnej moci a v dôsledku vývoja na konci II. Svetovej vojny stratil možnosť zasiahnuť do povojnového štátoprávneho usporiadania.

História súčasného slovenského parlamentu sa odvíja od jeho založenia ako ilegálnej reprezentatívnej inštitúcie protifašistického odboja na jeseň 1943. Po vystúpení z ilegality počas Slovenského národného povstania – druhého najväčšieho protifašistického hnutia v Európe – sa Slovenská národná rada po prvykrát stala vrcholným zákonodárnym a výkonným orgánom Slovenska. Po skončení II. svetovej vojny mala Slovenská národná rada značné právomoci, ktoré sa v neskorších spoločensko-politických podmienkach československého štátu postupne legislatívne redukovali. Od februíra 1948 do novembra 1989 bola v systéme vlády jednej politickej strany (zakotvenom v ústave z roku 1960) existencia ďalších politických subjektov formálna. Parlamenty pasívne potvrdzovali rozhodnutia vtedajšieho komunistického vedenia štátu. Po novembri 1989 jedným z prvých legislatývnych aktov bola zrušená vedúca úloha komunistickej strany. V bývalom Československu sa začal rozvíjať pluralitný politický život. Spoločenský vývoj na Slovensku bol v období po novembri 1989 výrazne ovplyvnený národným emancipačným procesom. Víťazi parlamentných volieb v roku 1992 – Hnutie za demokratické Slovensko a Občianská demokratická strana – v auguste 1992 v Brne dospeli k politickému rozhodnutiu o termíne zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky od 1. januára 1993.

Poslanci Slovenskej národnej rady v júli 1992 schválili Deklaráciu Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky bola prijatá 1. septembra 1992. Nadobudnutím jej účinnosti 1. októbra 1992 sa nahradil názov Slovenská národná rada názvom Národná rada Slovenskej republiky. Poslanci Federálneho zhromaždenia schválili 25. novembra 1992 vládny návrh ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
1. januára 1993 vznikla zvrchovaná a suverénna Slovenská republika. Na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 15. februára 1993 poslanci zvolili prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča. Postupne sa prijali viaceré zákonné úpravy súvisiace s organizáciou samostatného štátu. Vnútropolitická situácia na jar 1994 vyústila do vypísania predčasných volieb do najvyššieho zákonodárneho zboru. Výsledky prvých slobodných volieb v samostatnej Slovenskej republike, ktoré sa konali 30. septembra a 1. októbra 1994, odzrkadlili štruktúru politických preferencií obyvateľstva nového štátu. Vytvorila sa povolebná koalícia strán HZDS, SNS a ZRS, ktorá si zachovala v parlamente po celé štyri roky prvého volebného obdobia absolútnu väčšinu.

Po naplnení zákonom stanoveného štvorročného obdobia sa v dňoch 25. a 26. septembra 1998 uskutočnili nové voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, ktorých sa zúčastnilo 84.24% z celkového počtu oprávnených voličov. Výsledky volieb sa premietli do zmeny zastúpenia jednotlivých politických strán v zákonodarnom zbore. Vytvorila sa koalícia strán SDK, SDĽ, SMK a SOP, ktorá v parlamente získala ústavnú väčšinu. To jej umožnilo o.i. schváliť ústavný zákon o priamej voľbe prezidenta SR. Na základe tohto zákona naši občania 29. mája 1999 v druhom kole zvolili za prezidenta SR Rudolfa Schustera. V dňoch 20. a 21. septembra 2002 sa konali ďalšie voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré priniesli nové rozdelenie mandátov v III. volebnom období. Volebná účasť 70.06% bola podľa očakávania nižšia ako v predchádzajúcich voľbách. Najväčší počet hlasov, 19,50% dostalo HZDS, čím získalo v národnej rade 36 mandátov (stratilo však proti predchádzajúcemu obdobiu 7 mandátov). Slovenská kresťanská a demokratická únia (SDKÚ) získala 15,09% a stala sa s 28 mandátmi druhou najsilnejšou stranou v novom parlamente. Strana Smer získala 13,46% hlasov a bude ju v parlamente zastupovať 25 poslancov, Strana maďarskej koalície má 20 kresiel pri zisku 11,16% platných hlasov. Kresťanskodemokratické hnutie (8,25% hlasov) a Alianciu nového občana (8,01% hlasov) bude zhodne zastupovať po 15 poslancov. Do parlamentu sa po prvý raz dostala aj Komunistická strana Slovenska so ziskom 6,32% hlasov a 11-timi poslaneckými kreslami. V porovnaní s predchádzajúcimi volebnými obdobiami sa do národnej rady nedostali Slovenská národná strana a Pravá Slovenská národná strana, rovnako ani Strana demokratickej ľavice.
Národná rada Slovenskej republiky
Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) je jediným ústavodárnym a zákonodárnym orgánom Slovenskej republiky. Je orgánom štátnej moci a od jej primárneho postavenia v republike je odvodené postavenie ostatných štátnych orgánov. Ako volený orgán reprezentuje suverenitu štátu a ľudu. Plní závažnú úlohu pri budovaní Slovenskej republiky ako moderného a demokratického štátu a zavádzaní sociálnej a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Poslanci národnej rady sú volení vo všeobecných, rovných a priamych voľbách tajným hlasovaním. Počet poslancov je 150 a ich funkčné obdobie trvá štyri roky.

Pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky
Pôsobnosť národnej rady je určená jej ústavným postavením v systéme výkonu moci. Člení sa na:
a) pôsobnosť v oblasti zákonodárstva,
b) pôsobnosť v oblasti kontroly,
c) pôsobnosť v oblasti tvorby štátnych orgánov,
d) pôsobnosť v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky

Zákonodárna pôsobnosť
Národná rada prerokúva a uvznáša sa na ústave, ústavných zákonoch, ostatných zákonoch a kontroluje ako sa dodržiavajú. Svojimi právnymi normami realizuje vzťahy vznikajúce vo všetkých oblastiach spoločenského, politického a hospodárskeho života Slovenskej republiky.
Spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o postupe pri ich príprave, prerokúvaní a ich forme upravujú legislatívne pravidlá tvorby zákonov, publikované v Zbierke zákonov SR pod č. 19/1997 Z.z.
Zákonodarnú iniciatívu majú výbory, poslanci národnej rady a vláda SR. Zákonodarny proces sa v národnej rade realizuje prostredníctvom troch čítaní, z ktorých popri hlasovaní je ťažiskové druhé čítanie vo výboroch a na schôdzi národnej rady.

V prvom čítaní po všeobecnej rozprave, v ktorej sa nepredkladajú návrhy na zmeny národná rada:
1. vráti návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie,
2. zastaví pokračovanie v rokovaní o návrhu zákona,
3. postúpi návrh zákona do druhého čítania.
V druhom čítaní môže národná rada rokovať najskôr po uplynutí 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu. Podanie pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu je podmienené súhlasom najmenej 15 poslancov.
V treťom čítaní môže poslanec navrhnúť len opravu legislatívnotechnických a jazykových chýb. Iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy môže predložiť najmenej 30 poslancov. V treťom čítaní národná rada návrh zákona schvaľuje.
Zákonodarny proces v národnej rade podrobne upravuje desiata časť zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (§ 67 až § 97).


Kontrolná pôsobnosť
Štátne orgány, ktoré národná rada kreuje alebo pri kreácii spolupôsobí sú jej zodpovedné. Svoju kontrolnú pôsobnosť uplatňuje predovšetkým voči vláde SR a jej členom:
1. vyslovuje súhlas s Programovým vyhlásením vlády SR, ktorý je podmienkou ďalšej činnosti vlády a kontroluje jeho plnenie,
2. schvaľuje štátny rozpočet a štátny záverečný účet, vrátane kontrolných správ,
3. rokuje o dôvere vláde alebo jej členom.
Kontrolná právomoc národnej rady vo vzťahu k vláde je aj v oprávnení poslancov podávať podnety a podmienky. Adresáti sú povinní zákonom predpísaným spôsobom odpovedať. Ak je rokovacím dňom národnej rady štvrtok zaradí sa vždy na jej program o 14.00 hodine „Hodina otázok“. Na rokovacom bode „Interpelácie a Hodina otázok“ sú povinní byť prítomní všetci členovia vlády. Národná rada schvaľuje rozpočty iných právníckych osôb, ktoré kreovala a prerokúva ich plnenie. Prerokúva správy Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, o výsledkoch jeho kontrolnej činnosti a správy Národnej banky Slovenska o menovom vývoji a výsledku jej hospodárenia.
Kreačná pôsobnosť
Kreačná pôsobnosť národnej rady znamená právo vytvárať vlastné orgány, štátne orgány a spolupôsobiť pri tvorbe iných štátnych orgánov. V súlade s uvedeným:
1. volí a odvoláva v tajnom hlasovaní predsedu a podpredsedov národnej rady,
2. zriaďuje a ruší svoje výbory, osobitné kontrolné výbory a komisie, určuje ich počty, volí a odvoláva ich predsedov a členov,
3. zákonom zriaďuje a ruší ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy,
4. volí kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR a generálneho prokurátora SR,
5. národná rada volí a odvoláva iných funkcionárov, ak to ustanový zákon.
Podrobnosti o podávaní návrhov, o voľbách a odvolávaní uvedených funkcionárov upravujú volebné poriadky, ktoré schvaľuje národná rada.

Pôsobnosť národnej rady v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky
Národná rada uplatňuje svoju pôsobnosť vo vnútornej a zahraničnej politike tým, že:
1. dáva ústavným zákonom súhlas so zmenou štátnych hraníc,
2. ústavným zákonom schvaľuje zmluvu o vstupe do štátneho zväzku SR s inými štátmi a vypovedá takéto zmluvy,
3. uznáša sa o vypovedaní vojny, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej ochrane proti napadnutiu, a po skončení vojny o uzavretí mieru,
4. vyslovuje súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky,
5. vyslovuje súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky,
6. pred ratifikáciou vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, o ktorých to určuje ústava,
7. rozhoduje o návrhu na vyhlásenie referenda,
8. rokuje o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky
Poslanci národnej rady sú volení zástupcovia občanov Slovenskej republiky. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho vedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Poslanec nadobúda svoje práva a povinnosti zvolením. Na schôdzi národnej rady, na ktorej sa poslanec zúčastňuje po prvý raz skladá sľub, ktorý znie „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“ Poslanec sa ujíma svojej funkcie a začína vykonávať svoj mandát zložením sľubu. Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu. Funkcia poslanca je nezlúčiteľná s funkciou prezidenta republiky, sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl a príslušníka ozbrojeného zboru. Ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády, štátneho tajomníka, riaditeľa Slovenskej informačnej služby, vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, vedúceho ústredného orgánu štátnej správy jeho mandát počas tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje a na jeho miesto nastupuje náhradník.

K základným právam poslanca patrí:
1. právo zákonodárnej iniciatívy,
2. interpelačné právo a právo klásť otázky členom vlády SR,
3. právo vyžadovať od štátnych orgánov potrebné informácie pre svoju prácu,
4. právo zúčastňovať sa na rokovaniach národnej rady a orgánov, do ktorých bol zvolený a hlasovať na nich o všetkých prerokúvaných otázkach,
5. právo voliť a byť volený.
Za hlasovanie v národnej rade alebo jej výboroch poslanca nemožno stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v národnej rade alebo jej orgánoch poslanec podlieha len disciplinárnej právomoci národnej rady. Poslanca nemožno trestne ani administratívne stíhať ani ho vziať do väzby bez súhlasu národnej rady. Ak národná rada súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené. V takomto prípade počas ďalšieho výkonu poslaneckého mandátu premlčacia doba neplynie. Poslanec sa môže funkcie poslanca vzdať. Jeho mandát zanikne dňom nádobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody.
Ak o to poslanec požiada poskytne mu zamestnávateľ na dobu výkonu funkcie poslanca pracovné voľno. Náhrada mzdy od zamestnávateľa mu v tomto prípade nepatrí. Poslancovi národnej rady patrí plat vo výške trojnásobku priemerného mesačného platu pracovníka národného hospodárstva Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok zaokrúhlený nahor. Plat patrí poslancovi ešte päť mesiacov po tom, keď došlo k zániku jeho poslaneckého mandátu. Za vykonávanie zákonom určených funkcií v národnej rade a jej orgánoch patrí poslancovi funkčný príplatok a na úhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie poslanca paušálne náhrady vo výške, ktorú určí národná rada uznesením. Na zabezpečenie výkonu poslaneckého mandátu si poslanec zriaďuje primerane vybavenú kanceláriu. Na výkon odborných a administratívnych prác spojených s činnosťou poslaneckej kancelárie poskytuje kancelária národnej rady poslancovi asistenta. Kancelária národnej rady hradí výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie a odmenu asistente poslanca v súlade s uzneseniami národnej rady.

Ak sa poslanec bez riadneho ospravedlnenia nezúčastní najmenej dvoch rokovacích dní schôdzi národnej rady alebo jej výborov, do ktorých bol zvolený v období jedného kalendárneho mesiaca stráca nárok na polovicu platu, polovicu funkčného príplatku a polovicu paušálnych náhrad, ktoré by mu patrili na nasledujúci mesiac. Ak sa bez riadneho ospravedlnenia nezúčastní najmenej štyroch rokovacích dní národnej rady alebo výborov, do ktorých bol zvolený v období jedného kalendárneho mesiaca stráca nárok na plat, funkčný príplatok a paušálne náhrady, ktoré by mu inak patrili na nasledujúci mesiac.

Poslanecké kluby a poslanecké grémium
Poslanci národnej rady sa môžu združovať v poslaneckých kluboch, a to podľa príslušnosti k politickým stranám, politickým hnutiam alebo volebným koalíciám, za ktoré boli zvolení do národnej rady.
Ak dôjde počas poslaneckého obdobia k rozdeleniu volebných koalícií alebo k zlúčeniu politických strán alebo hnutí rozdelia sa alebo zlúčia aj ich poslanecké kluby, ak spĺňajú podmienky zákona.
Poslanec môže byť členom len jedného poslaneckého klubu. Na utvorenie poslaneckého klubu treba najmenej 8 poslancov. Poslanecké kluby delegujú podľa zákonom stanoveného kľúča svojich členov do poslaneckého grémia. Poslanecké grémium posudzuje otázky politickej a procedurálnej povahy, ktoré súvisia s činnosťou národnej rady a jej orgánov. Jeho stanoviská majú povahu odporúčaní. Predseda národnej rady zvoláva poslanecké grémium podľa potreby alebo na žiadosť aspoň dvoch poslaneckých klubov. Na poslaneckom grémiu sa môžu zúčastniť aj podpredsedovia národnej rady.

Predseda a podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky
Predsedu a podpredsedov národnej rady volí a odvoláva v tajnom hlasovaní národná rada nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov.
Predseda je zodpovedný len národnej rade. Vo svojej funkcii zostáva aj po uplynutí volebného obdobia, kým si národná rada nezvolí nového predsedu. To platí aj o podpredsedoch národnej rady.
Predseda národnej rady vykonáva svoju pôsobnosť podľa Ústavy SR tým, že:
1. zvoláva a riadi schôdze národnej rady,
2. podpisuje ústavu, ústavné zákony a zákony, ako aj uznesenia národnej rady,
3. príjima sľub poslancov,
4. vyhlasuje voľby do národnej rady a orgánov územnej samosprávy a voľbu prezidenta Slovenskej republiky,
5. vyhlasuje ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky,
6. vykonáva ďalšie úlohy podľa osobitných zákonov.

Podpredsedovia národnej rady:
1. riadia a organizujú úseky činnosti národnej rady podľa poverenia predsedom národnej rady,
2. zastupujú predsedu národnej rady v určenom poradí a v plnení jeho úloh, ktorými ich poverí.

Organizácia činnosti Národnej rady Slovenskej republiky
Činnosť národnej rady riadi a organizuje jej predseda a podpredsedovia. Národná rada zasadá stále. Jej zasadanie sa skončí uplynutím volebného obdobia alebo rozpustením. Národná rada môže uznesením prerušiť svoje zasadanie, jeho dĺžka nesmie presiahnuť štyri mesiace v roku. Národná rada uskutočňuje svoju ústavnú pôsobnosť prostredníctvom ustanovujúcej schôdze a priebežne konaných schôdzí počas trvania volebného obdobia. Z hľadiska významu osobitné miesto patrí ustanovujúcej schôdzi, ktorú zvoláva prezident Slovenskej republiky tak, aby sa uskutočnila do 30 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov volieb. Na tejto schôdzi volí národná rada svojich overovateľov, predsedu a podpredsedov, zriaďuje svoje výbory okrem tých, ktoré sú ustanovené zo zákona a volí ich predsedov a členov.
Rokovacími dňami schôdze národnej rady sú spravidla utorok až piatok. Schôdze národnej rady sú verejné. Neverejné schôdze alebo ich časti sa konajú ak sa na nich prerokúvajú veci, ktoré tvoria predmet štátneho, služobného a obchodného tajomstva alebo to ustanoví osobitný zákon, alebo sa na tom uznesie národná rada trojpätinovou väčšinou.
Národná rada je schopná sa uznášať ak je v rokovacej sále prítomná a na hlasovaní sa zúčastňuje nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov – 76. Pri vyslovení nedôvery vláde a jej členom, na voľbu a odvolanie predsedu a podpredsedov národnej rady a pri schvaľovaní iných návrhov, pri ktorých to určuje ústava alebo zákon, musí byť súhlas najmenej 76 poslancov, čo predstavuje absolútnu väčšinu. Na prijatie ústavy, ústavného zákona, odsúhlasenie neverejnej schôdze národnej rady a v ďalších prípadoch, kedy to vyžaduje ústava alebo zákon, je potrebná trojpätinová kvalifikovaná väčšina najmenej 90 poslancov. Hlasovanie na schôdzach je verejné alebo tajné. Verejné sa hlasuje spravidla za použitia technického zariadenia v rokovacej sále alebo zdvihnutím ruky. Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou, zákonom alebo ak sa na tom uznesie národná rada. Na tajné hlasovanie sa použijú hlasovacie lístky.
Rokovanie o jednotlivých bodoch schváleneho programu nemožno začať ak neboli poslancom najneskoršie 24 hod. pred začatím rozpravy odovzdané všetky písomné materiály. Každý návrh podaný národnej rade v súlade s ústavou, zákonom alebo na základe uznesenia musí byť pridelený príslušnému výboru na prerokovanie a zaujatie stanoviska. Do rozpravy o prerokúvanej veci sa poslanci prihlasujú písomne po schválení programu schôdze a ústne po vystúpení písomne prihlásených rečníkov.

Národná rada sa môže na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov uzniesť na určení dĺžky času na rozpravu k bodu zaradenému do programu, ktorá nesmie byť kratšia ako 12 hodín s pomerným rozdelením medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú ich členmi. Možnosť obmedzenia rozpravy neplatí pri rokovaní o návrhu ústavného zákona, zákona o štátnom rozpočte a programovom vyhlásení vlády.
Poslanci majú právo v rozprave na jednu faktickú poznámku, ktorou reagujú na ostatného rečníka. Nesmie trvať dlhšie ako dve minúty. Rečník môže faktickou poznámkou reagovať na faktické poznámky poslancov k jeho vystúpeniu. Rozprava skončí, ak vystúpili všetci prihlásený rečníci a slova sa po jej skončení neujal člen vlády, ktorý tým otvára rozpravu znova. Poslanci majú právo podať procedurálne návrhy týkajúce sa spôsobu prerokúvania vecí, časového a vecného postupu rokovania s výnimkou hlasovania o veci samotnej v trvaní jednej minúty. O takýchto návrhoch sa hlasuje bez rozpravy.

Z každej schôdze národnej rady sa vyhotovuje doslovná zápisnica, ktorá po overení sa stáva autentickým záznamom o schôdzi a slúži ako podklad na vydanie správy, ktorá sa publikuje po každej schôdzi. ( Uvedený výpočet pôsobnosti, pravidiel rokovania a činnosti národnej rady nie je úplný. )

Číselná identifikácia volebných období Národnej rady Slovenskej republiky a jej schôdzí
Národná rada za prvé volebné obdobie považuje svoj vznik a pôsobenie ako Slovenská národná rada v roku 1943. K ukončeniu tohto číselneho označovania poradia volebných období národnej rady došlo pri zmene jej pôsobnosti a postavenia ako zákonodárneho orgánu na Slovensku v rámci jednotnej Československej republiky v desiatom volebnom období, po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993 a zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Voľbami poslancov do národnej rady konanými 30. septembra a 1. októbra 1994 ako jediného ústavodarného a zákonodárneho orgánu v samostatnej Slovenskej republike sa zaviedlo nové číselné označovanie volebných období národnej rady poradovým číslom rímska I. a slovne prvé. Takto označené prvé volebné obdobie bolo ukončené dňom volieb poslancov do národnej rady 25. a 26. septembra 1998. Dňom 26. septembra 1998 začalo druhé štvorročné volebné obdobie národnej rady.
Z organizačných a technických dôvodov sa všetky schôdze národnej rady označujú číselne v poradí ako nasledujú po sebe za čas jedného volebného obdobia.