Seminárna práca z náuky o spoločnosti
Téma: Jean-Paul Sartre a existencializmus
Obsah
1. Úvod
2. Filozofia existencializmu
2.1. Strach ako spôsob bytia
2.2. Chápanie slobody
2.3. Bytie vo svete
2.4. Osobnosť a spoločnosť
3. Jean-Paul Sartre: Existencializmus je Humanizmus
4. Jean-Paul Sartre: Múr
5. Záver
6. Použitá literatúra
1. Úvod
Slovo existencializmus alebo „filozofia existencie“ pochádza z latinského slova existencia – jestvovanie. Táto iracionalistická filozofia je najcharakteristickejšia pre obdobie krízy kapitalizmu. Vyjadruje pesimizmus a úpadok, ktorým bola preniknutá vtedajšia buržoázna ideológia.
Najväčšími predstaviteľmi existencializmu sú: v Nemecku – M. Heidger, K. Jaspers; vo Francúzku – J. P. Sartre, A. Camus, G. Marcell a iný; v Taliansku - N. Abbagnano.
Vo svojej práci sa chcem sústrediť na francúzsky existencializmus, konkrétne na J. P. Sartra a jeho diela „Múr“ a „Existencializmus je humanizmus“.
Nová vlna existencializmus začala narastať vo Francúzsku v období okupácie, a najmä po druhej svetov vojne. Príčinou popularity existencializmu bolo, že jeho predstavitelia sa začali zaoberať aktuálnymi problémami, ktoré ľahko našli odozvu. Existencialisti nastoľovali otázky zmyslu života, ľudského osudu, rozhodovania a osobnej zodpovednosti.
2. Filozofia existencializmu
Východiskom celej filozofie je izolovaný, osamelý jednotlivec, ktorý celý svoj záujem sústreďuje na seba, na svoju vlastnú nespoľahlivú a vratkú existenciu. „Existenciálne“ problémy, ktoré tvoria pre existencialistov celý okruh filozofického záujmu, sú problémy, ktoré vyplývajú zo samotnej ľudskej existencie. Sú to problémy, ktoré by mali vzbudzovať osobný subjektívny a emociálny záujem. Pre existencialistov má význam iba jeho vlastné jestvovanie a smerovanie k nebytiu.
Existencialisti vyhlasujú, že predmetom filozofie je bytie. Využívajú skutočnosť, že pojem „bytie“ je veľmi široký a nemožno ho definovať obvyklým spôsobom. Tvrdia, že pojem bytie je nedefinovateľný a že ho nemožno nijako logicky analyzovať. Filozofia vraj preto nemôže byť vedou o bytí a musí hľadať iné nevedecké, iracionálne spôsoby, aby mohla do neho vniknúť.
Hoci bytie vecí je celkom nepochopiteľné, domnievajú sa, že jestvuje jeden druh bytia, ktorý dostatočne poznáme: je to naše vlastné jestvovanie. Človek sa od všetkých iných vecí odlišuje tým, že aj keď nevie, čo znamená byť, môže povedať - „som“. Jestvovanie je však podľa nich niečo vnútorné a v pojmoch nevyjadriteľné. Jestvovanie ani nemožno racionálne poznávať a jediný spôsob, ako ho postihnúť je prežiť a opísať ho tak, ako sa nám javí bezprostrednom zážitku vnútornému zmyslu.
2.1. Strach ako spôsob bytia
Existencialisti hľadajú medzi „spôsobmi bytia“ taký, v ktorom by sa existencia prejavila najviac. Ukazuje sa, že týmto spôsobom je strach, ktorý je vraj základom celej existencie. Strach nemá nijaký určitý predmet, človek ho pociťuje voči vonkajšiemu svetu, voči sile, ktorá privádza existenciu k jej koncu; v konečných dôsledkoch je to strach zo smrti.
Význam strachu pre poznanie je podľa existencionalistov v tom, že stavia existenciu zoči-voči jej konečnosti, konfrontuje ju s jej protikladom - s neexistenciou.
