Uzdravujúca sila myšlienok.
Myšlienky, ktoré podnecujú vznik psychických a fyzických ťažkostí pod vplyvom démonických impulzov, vyvolávajú dojem, že sa pohybujeme v akomsi „circulus vitiosus“ (bludnom kruhu) bez začiatku a bez konca.
V tej chvíli, keď sa zbavíme ničivého vplyvu negatívnych formúl a nahradíme ich krištáľovými myšlienkami plnými jasu a svetla, ktoré slúžia ozajstným psychickým a morálnym záujmom nastane vo všetkých smeroch nášho živote zásadná zmena.
Liečivé myšlienky, ktoré by nás oslobodili od pôsobenia démonických síl je spočiatku ťažko nájsť.
Kým pomocou nových poznatkov, pomocníkov a s podporou sebaanalýzy objavíme psychické sérum pre každé chorobné ložisko v našej osobnosti, musíme si preštudovať a osvojiť isté všeobecné zákonitosti psychického zdravia ako základné hygienické pravidlá tela.
1.Človeka, ktorý vyžaruje nepriateľskú atmosféru obklopuje odpudzujúci neviditeľný vír.
2.Ponosujúci sa človek je schopný zničiť aj ten najlepší úmysel. Sťažovanie vampirizuje, ľudia sa od neho inštinktívne izolujú.
3.Strach a zatrpknutosť sú príčinami chorôb a privolávajú nešťastie.
4.Nespokojný, užialený človek, ktorý ustavične hovorí o svojich krivdách, bolesti a svoj zlý stav popisuje ostrými slovami, stále sa opakujúci subjektívnymi výbuchmi hnevu, si vlastnú situáciu robí neznesiteľnou a skôr či neskôr si privolá osudové ťažkosti.

A preto :
• Nikdy sa k nikomu nesprávajte nepriateľsky, a to ani len v myšlienkach!
• Nesťažujte sa!
• Nepoddajte sa zatrpknutosti a strachu!
• Vyhýbajte sa zlomyseľným, zhrýzajúcim, nespokojným myšlienkam a preklínaniu.

Pochopiteľne, v takom prípade, keď je príčinou depresie desaťročia trvajúca autosugescia a nesprávna životospráva, sa zlepšenie dá dosiahnuť iba postupne Nikto predsa nemôže očakávať, že sa od dvadsať – tridsať rokov zakorenených zlých návykov oslobodí za dva dni. Naplnenie riečiska vedúceho nesprávnym smerom vyžaduje veľa sebazaprenia a kým si myšlienkové prúdy vyhĺbia nové, zdravšie riečisko, to si tiež vyžaduje čas. Dôležité je, aby sme proti pocitom znechutenosti zakaždým, keď sa zjavia, postavili protipudy. Nedopusťme, aby nás čo len jediný raz ovládol beznádejný zármutok.
Kto chce ovládnuť svoj osud, depresie, démonické väzby, ten musí ovládnuť svoje myšlienky. Musí zmeniť celý mechanizmus svojej psychiky a raz a navždy z nej vyhnať strach a depresiu.
Tvorivý, pozitívny človek vie, že jeho cesta k sebazapreniu vedie cez rozličné zápasy a prekážky. Vytrvalosť a vôľa mu pomáhajú napredovať, usmerňuje ho však jeho poznanie a intuícia.
Buďme preto opatrní a všímajme si, aké slová odznejú v našom mozgu!

Správne používanie vôle.
Veľa ľudí si mýli vôľu s neústupnosťou a násilnosťou a vytrvalosť zase s tvrdohlavosťou. Tieto symptómy skôr poukazujú na uviaznutie a môžu znamenať kŕčovité ochorenie a potenciálne poruchy sily vôle. Zdravý prúd vôle je nesmierne pružný a o jeho ovládajúcej sile platí, že nielen vytrvalosťou, ale v danom prípade aj ústupčivosťou sa priblíži k svojmu cieľu. Vôľa je, prirodzene, energia, ktorú podmieňuje psychika. Je to prostriedok na uskutočnenie ideí, nápadov, predstáv a cieľov. Keď je idea, ktorá stojí za vôľou hmlistá, alebo démonická, zjavujú sa chorobné symptómy. Vôľa je potrebná na to, aby sa vyvinula sila na dosiahnutie určitého cieľa. Spôsob, akým uplatňujeme svoju vôľu, nepatrí k procesu chcenia – to je už vecou poznávajúceho a usmerňovacieho intelektu. Zúrivá tvrdohlavosť je neprimeraná a nezodpovedná reakcia a nemá nič spoločné s vôľou. Týmto spôsobom sa nám sotva podarí uskutočniť naše úmysly. Na druhej strane zdanlivo poslušná, pružná vôľa tým, že sa brzdí, dosiahne, o čo sa usiluje.
Trpezlivosť, vytrvalosť, schopnosť neochevjne čakať a vyčkať sú znaky silnej, zdravej vôle. Väčšina veľkolepých plánov sa dá uskutočniť iba vytrvalou a trpezlivou prácou.
Človek, ktorý príliš veľa hovorí o svojich plánoch a impulzívne sa púšťa do ich realizácie, hneď na začiatku premárni silu, ktorá by mala kryť jeho cestu až po cieľ. Mlčanie hromadí silu. Preto, ak si to okolnosti vyžadujú, mlčme a čakajme. Do mlčania uzavretá vôľa, za ktorou čaká vedenie a neochvejná odvaha, umožňuje, aby čas dozrel. Ak budeme schopní v niektorom svojom úsilí vytvoriť v sebe takýto prístup, s úžasom zistíme, že tento trpezlivý, ovládaný, vytrvalý vnútorný oheň začne priťahovať predmet nášho želania bez toho, aby sme urobili viditeľné gestá smerom k cieľu. Cieľ sa nám priblíži.

Prekonanie nervozity
Nervozitu môžeme jednoducho nazvať nespokojnosťou psychiky. Do nervových dráh sa vlievajú také psychické energie, ktoré vyvolávajú záťaž a spôsobujú väčšie napätie než možno odreagovať zdravým spôsobom.
Reakcia, ktorá sa nesprávne nazýva nervovým záchvatom, zvyčajne v nás vypukne vtedy, keď sa nám zdá, že si to nemôžeme dovoliť. Svoj hnev z urazenosti, napätosti, nespokojnosti si vylievame spravidla na bezbranných ľuďoch; na členoch našej rodiny alebo na podriadených. Ospravedlňuje to neprimeraná a dosť rozšírená mylná predstava, že „vyzúriť nervozitu“ je pre organizmus osožné. Práve naopak, čím viac niekto zúri, tým bude nervóznejší a vznikne uňho návyk. Vzniká v ňom falošný pocit uspokojenia. Prehlbuje tým nespokojnej tvorivej energii vedľajšie riečisko a ponižuje ju na úroveň moci, ktorá sa uplatňuje zastrašovaním.
Vyzúriť sa z nervozity je tou najbeznádejnejšou a najnebezpečnejšou formou, ako sa zbaviť napätia.
Gangliové bunky zaznamenávajú každý citový popud. Z každého opakovania vzniká závislosť a sklon stále sa takto správať. Človek, ktorý sa znervózňuje, nevedomky systematicky ničí svoju nervovú sústavu.