Jedným z najdôležitejších zahranično - politických cieľov, ktoré si určila Slovenská republika / SR / v horizonte niekoľkých rokov je integrovanie sa do Európskej únie / EÚ /. Vynakladá na to veľké úsilie, pretože je to zoskupenie, ktorého súčasťou sa SR chce, a s prihliadnutím na vývoj v Európe, aj musí stať. Treba si však uvedomiť, že prístupový proces môže, a pravdepodobne aj bude trvať dlhšie obdobie. Naše členstvo v únii súvisí s tým, že pôvodný stav, ktorý panoval na starom kontinente v minulosti sa výrazne mení a Slovensko je v tomto období štátom, ktorý sa nachádza v potenciálnom strede nanovo sa formujúcej Európy. Je síce slabým súperom, najmä čo sa týka ekonomiky oproti Nemecku, Francúzsku…, ale aj ono čaká na svoju historickú príležitosť, ktorú dúfajme, že bude vedieť dostatočne využiť. Súčasťou rétoriky domácich, ako aj zahraničných politikov je presviedčanie o tom, že naša krajina je na tej najlepšej ceste do EÚ. To znamená, že smer je vybraný správne, no čaká nás ešte dlhá a ťažká cesta, kým dôjdeme do cieľa. Podľa poslednej správy Európskej komisie / EK / o stave pripravenosti kandidátskych krajín pre vstup do únie je vývoj na Slovensku po stránke ekonomickej priaznivý. Nasvedčuje tomu aj zvýšenie reitingu, ako aj zaradenie SR do priaznivejšej skupiny štátov vhodných na príjem zahraničného kapitálu. Rovnako priaznivé boli aj hodnotenia EK v otázkach zbližovania sa slovenskej legislatívy s legislatívou EÚ. Obavy predstaviteľov z Bruselu sú len v tom, či bude slovenská administratíva schopná uviesť tieto zmeny vyplývajúce z aproximácie práva aj do praxe. Na základe týchto, najmä priaznivých hodnotení zo strany EÚ, by sa mohlo zdať, že našej integrácií nestojí nič v ceste. Avšak nie je to celkom tak. Totiž v otázke prístupu nových krajín do únie možno badať veľkú názorovú nejednotnosť, ktorá vyplýva z toho, že nie všetci zahraniční diplomati a ekonómovia sa domnievajú, že rýchlosť prístupového procesu je optimálne určená. Politici síce majú tendenciu vykresľovať všetko v priaznivom svetle, ale nezávislí ekonómovia veľmi často vyvedú slabo a neobjektívne informovaného občania z omylu. V prípade domácej politickej elity je to pragmatizmus spojený s ďalším volebným obdobím, v prípade zahraničných predstaviteľov ide o diplomatickú taktnosť a spôsob ako kandidátske krajiny udržať na ceste reforiem. Príkladom toho, že na prijatie do únie si budeme musieť počkať ešte dlhšie obdobie je aj komentár FINANCIAL TIMES.