Podľa jeho analýzy je nepravdepodobné, aby sa niektorá z kandidátskych krajín stala členom EÚ pred 1. januárom 2005. Úplne opačné sú však vyjadrenia nemeckého ministra zahraničných vecí J. Fischera, ako aj európskeho komisára G. Verheugena, ktorí hovoria o tom, že do roku 2005 by sa malo stať členom únie 9 - 10 krajín z celkového počtu 12 kandidátov na vstup. V Nemecku, v krajine, ktorá je jednou z najväčších stúpencov rozšírenia západných štruktúr o štáty strednej a východnej Európy panujú aj iné názory, než aké prezentuje minister zahraničných vecí Fischer. Ide presnejšie o vyjadrenie H. Eichela - nemeckého ministra financií, ktorý varoval pred unáhleným prijatím veľkého počtu kandidátskych krajín. Eichel sa vyjadril, že ekonomika má svoje vlastné zákony, ktoré teba rešpektovať. Hranice je možné otvoriť až potom, keď bude zabezpečená konkurencieschopnosť kandidátskych ekonomík. Navyše EÚ v nasledujúcich rokoch čakajú významné reformy a tak by bolo omnoho vhodnejšie s prijímaním ďalších členov počkať. Bývalý nemecký kancelár Helmud Schmidt vyjadril na margo rozširovania EÚ o ďalších 12 členov svoj skepticizmus. Jeho výhrady spočívajú v tom, že západ si nemôže z finančných dôvodov dovoliť takýto model rýchleho a masového rozširovania. Ako vhodný príklad použil východnú časť terajšieho zjednoteného Nemecka. Ročne táto ekonomicky menej vyspelá východná časť stojí tú vyspelejšiu cca 130 -140 miliárd nemeckých mariek. A v tejto súvislosti si Schmidt kladie otázku, či bude západná Európa schopná v súčastnom období vynaložiť takéto množstvo prostriedkov pre 12 kandidátskych krajín ! Navyše sa podrobnou analýzou, uskutočnenou Európskou bankou pre obnovu a rozvoj prišlo na to, že východná a stredná Európa má v súčastnosti aj nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, čo sťažuje uplatnenie pracovníkov na vyspelých pracovných trhoch zjednotenej Európy. A tu nastáva veľký problém, ktorý môže výrazne spomaliť tempo prístupu nových členov do únie. Treba si totiž uvedomiť, že EÚ či sa nám to páči, alebo nie, je spoločenstvom, ktoré si vyberá len tých schopných a pre ňu výhodných partnerov. Nepotrebuje si rozširovať počet nekvalifikovanej pracovnej sily, ale naopak - získať potrebný počet kvalifikovaných ľudí, ktorý by umožnili jej ďalší priaznivý vývoj.
Európska únia však v súčasnosti stojí aj pred veľkou dilemou, ktorej riešenie bude veľmi komplikované. Finančná náročnosť, nedostatočná pripravenosť kandidátskych krajín, ako aj vnútorné problémy, ktoré v tomto období únia má, jej nedávajú veľkú možnosť, aby mohla urýchliť prístupový proces.