Avšak čoraz viac sa začínajú objavovať aj názory, že spomalený prístupový proces môže prehĺbiť krízu na európskom kontinente a mať tak nepredstaviteľné dôsledky. Podľa posledných komentárov THE NEW YORK TIMES venovaných integrácií nových členov do EÚ vyplýva, že s integráciou na východ už nemožno dlho váhať. Hrozí tu totiž, že kontinent by sa mohol rozdeliť na prosperujúcu západnú časť a tú druhú, ktorú budú tvoriť štáty s prehlbujúcim sa nacionalizmom. Ale takýto stav si s najväčšou pravdepodobnosťou môže vyžiadať vznik minimálne lokálnych, ak nie celoeurópskych konfliktov. A tak zostáva zodpovednosť za ďalší vývoj v Európe „na pleciach“ terajších špičiek v Bruseli. Ďalším signálom o určitej „kríze“ v EÚ svedčia aj vyjadrenia, že únia sa vnútorne mení. Ide síce o strohú, ale o to viac pre Európu podstatnú správu, ktorá je výsledkom posledného stretnutia kandidátskych, ako aj členských štátov vo francúzskom Nice. Práve po jeho skončení sa začali ozývať hlasy, ktoré hovorili o revízií únie. A tak hrozí kandidátskym krajinám, že sa síce v priebehu niekoľkých rokov do únie dostanú, ale nepôjde už o „úniu súčastnú“, ale skôr spoločenstvo znova len tých slabších a pre súčastných jej členov neperspektívnych štátov. Urobiť teda seriózny odhad o tom, kedy by sa mohli súčastní kandidáti na vstup do EÚ stať jej plnoprávnymi členmi je ťažké. Pravdou však ostáva, že prezentované časové obdobie rokov 2003 - 2005 je s najväčšou pravdepodobnosťou nereálnym termínom, v ktorom sa nezohľadňujú skutočné možnosti únie. A tak nám zostáva len čakať, kedy budú mať naše ďalšie generácie možnosť počuť na pôde EÚ hymnu SR ako plnoprávneho člena.

Peter WOLSKÝ.