Spoplatnenie vysokého školstva

Nič v živote nedostaneš zadarmo! Toto nám vštepovali v detstve rodičia a tvrdili to aj naši starí rodičia. A mladý človek hľadajúci si svoje miesto v svete dospelých si veru na tieto slová z detstva často spomenie. Nič nedostávame zadarmo, alebo predsa len? Príroda nám darovala schopnosť myslieť. Nuž a s touto schopnosťou každý narábame po svojom. Rozvíjame ju po celý život s rôznou intenzitou. Ale hnacím motorom jej rozvoja sú vedomosti, ktoré získavame v škole. A tak by kvalita života mala byť priamo úmerná počtu rokov strávených v škole. Vzdelanie je teda najvýhodnejšia investícia, ktorá nestráca hodnotu. Nehmotný kapitál na trhu vyjadrovaný cenou. Nevzniká tu ale disproporcia? Bezplatným školstvom získavame kapitál, ktorý má na trhu svoju konkrétnu hodnotu.
Skúsme sa zamyslieť nad tým, čo vlastne bezplatným školstvom získavame. Mnoho študentov sa pustí do zvyšovania si svojej kvalifikácie s malým zanietením pre štúdium. Na trhu práce by sa neumiestnil a tak prečo by si nejaký ten čas na fakulte nepobudol, keď je to zadarmo? Áno, aj to je realita našich vysokých škôl a to najmä technického zamerania. Dôkazom toho sú vysoké počty nastupujúcich študentov, ale na druhej strane pomerne nízke počty absolventov týchto škôl. Samozrejme takýchto pseudoštudentov nájdeme aj na prírodovedných, alebo humanitne zameraných fakultách, no tu je tento jav zriedkavejší. Takíto študenti spôsobujú zbytočné náklady pre fakulty. Jedným z ďalších negatív bezplatného školstva je aj fakt, že za študentov na vysokých školách platia aj bezdetní daňovníci, ale aj takí, u ktorých nie je predpoklad, že ich potomkovia na vysokých školách študovať budú. Takéto financovanie nie je spravodlivé. Bezplatným školstvom zároveň strácame aj kvalitu vysokého školstva na Slovensku. Jediným argumentom v prospech bezplatného financovania je to, že na vysokých školách môžu v súčasnosti študovať aj mladí ľudia, ktorých finančné pomery nie sú optimálne. Pri riešení tejto otázky netreba podliehať populizmu, ale postaviť sa zoči-voči problému, ktorý je nutné čo najrýchlejšie vyriešiť. V prípade, keď ide o vzdelanostnú úroveň celého národa nie je tolerancia voči skupine sociálne slabších vrstiev na mieste, navyše ak sa tento problém dá riešiť. Efektívnym a racionálne prepracovaným systémom podporných fondov, ktorými sú sociálne štipendiá, alebo pôžičkový fond.

A čo môže priniesť platené školstvo? Zlepšenie kvality poskytovaného vzdelávania na slovenských školách, ale aj vyššie kapacitné možnosti. Mal by sa vypracovať model financovania vysokých škôl, ktorý by zohľadňoval výšku nákladov na chod fakulty počas roka. Išlo by o určenie výšky tzv. školného. Najvyššie školné by platili študenti technických a prírodovedných fakúlt, pretože na chod takýchto škôl sú potrebné vyššie náklady, než za humanitné štúdium. Samozrejme, bolo by naivné domnievať sa, že fakulty budú môcť zabezpečiť dostatočné zdroje na svoj chod len od študentov a tak je tu potrebný model spoluúčasti študenta, ako aj štátu na finančnom zabezpečení škôl. Príspevky by boli prideľované na základe počtu študentov a tak by sa mohol vyriešiť aj samotný problém, ako umiestniť vyšší počet žiadateľov o vysokoškolské štúdium. Počet možných prijatých študentov by samozrejme musel byť čiastočne regulovaný. Hranice regulácie by mali stavať jednak školy, ktorých kritériom sú kapacitné možnosti a ďalšou hranicou sú odhady potrieb jednotlivých odborníkov, ktoré by určovalo Ministerstvo školstva na základe posúdenia dlhodobých cieľov nášho hospodárstva. Ako jednu z variant riešenia, ktorá by bola menej bolestná pre občanov je možnosť zachovania spoplatnenia len diaľkového štúdia. Tu by sa však mali rozhodne zvýšiť možnosti štúdia. Existuje totiž množstvo študentov, ktorí tejto forme dávajú prednosť a sú ochotní za štúdium aj zaplatiť, ale fakulty dopyt nevedia uspokojiť. Tu by možno stálo za zváženie uvoľniť možnosti kombinovaného štúdia. Študenti by študovali dennou formou niekoľko semestrov. Po istom čase sa dostávajú do štádia, keď už trochu vnikli do študovanej problematiky a radi by si svoje vedomosti overovali v praxi. Ten zbytok vedomostí by si doplnili diaľkovou formou. Stávali by sa finančne nezávislými, sebavedomejšími a časť štúdia by platili.
Rodičia nám vravievali - nič v živote nedostaneš zadarmo! A my sme si to v živote aplikovali takto - nič, čo v živote dostaneme zadarmo si nevážime. A tak aj napriek tomu, že ekonomická situácia našich rodín nie je v žiadnom prípade pre nás prijateľná, zaslúžime si, aby sme mali platené školstvo. Školstvo na vysokej úrovni, školstvo s vysokými nárokmi na študujúcich, školstvo so spokojnými pedagógmi, školstvo, so sebavedomými absolventmi. Peter WOLSKÝ.