Štátna vlajka
Štátnym symbolom, s ktorým sa pomerne často stretávame, je štátna vlajka. Štátna vlajka Slovenskej republiky sa skladá z troch rovnako širokých pozdĺžnych pruhov – bieleho, modrého a červeného, ktoré sú usporiadané pod sebou. Na prednej polovici listu štátnej vlajky je umiestnený štátny znak. Tento znak je rovnako vzdialený od horného, predného a spodného okraja štátnej vlajky a jeho výška sa rovná polovici výšky štátnej vlajky. Pomer strán vlajky je 2 : 3. Na štátnej vlajke sa neumiestňujú nijaké ozdoby, nápisy, vyobrazenia, stuhy a pod.
Pri štátnom smútku sa spúšťa na pol žrde. Štátna vlajka sa používa pri slávnostných príležitostiach ako sú štátne sviatky, významné dni a pod. Jej dĺžka však nesmie presahovať trojnásobok jej šírky. Výzvu na použitie štátnej vlajky vydáva Ministerstvo vnútra SR, ak ide o oficiálnu príležitosť miestneho významu. Pravidlá používania štátnej vlajky v konkurencii s inými vlajkami zodpovedajú medzinárodným zvyklostiam.

Štátna zástava
Štátna vlajka sa môže používať aj vo forme štátnej zástavy. Štátna zástava je odvodená od štátnej vlajky. Je vždy pevne spojená so žrďou alebo priečnym rahnom. Štátna zástava sa od štátnej vlajky môže líšiť rozmermi (môže byť predĺžená), použitím vo forme koruhvy alebo vo zvislej polohe.
Štátna vlajka sa vztyčuje na vlajkovom stožiari.
Pravidlá používania aj štátnej zástavy v konkurencii s inými zástavami zodpovedajú tiež medzinárodným zvyklostiam.

Štátna pečať
Štátna pečať SR má okrúhly tvar, v strede je vyobrazený štátny znak, okolo ktorého je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika. Priemer štátnej pečate je 45 mm. V dolnej časti pečate je lipový lístok. Štátna pečať sa používa na originál listiny ústavy a ústavných zákonov SR, medzinárodných zmlúv a pod. Listiny, pečate a úradné pečiatky so štátnym znakom sa používajú vtedy, ak listina obsahuje uznesenia alebo rozhodnutie štátnych orgánov alebo ak ide o listinu, ktorou sa osvedčujú dôležité skutočnosti alebo oprávnenia. Oficiálne vyobrazenie štátnej pečate je uvedené v prílohe zákona o štátnych symboloch a ich používaní. Pečatidlo uschováva prezident Slovenskej republiky.

Štátna hymna
Štátnou hymnou sú prvé dve slohy Janka Matúšku Nad Tatrou sa blýska. Vznikla v roku 1844 pri odchode študentov Ľudovíta Štúra z Prešporského lýcea do Levoče na protest proti perzekúcii Ľudovíta Štúra. Pieseň znárodnela v rokoch 1848 – 1849 pod názvom Dobrovoľnícka.

Ústavnoprávna úprava štátnych symbolov vrátane pravidiel ich používania zodpovedá medzinárodným zvyklostiam. Chceme však podčiarknuť, že štátnym symbolom Slovanskej republiky by sme mali vzdávať úctu a chápať ich ako prejav suverenity a samostatnosti Slovenskej republiky. Takisto ich použitie by malo byť dôstojné a malo by zodpovedať ich významu a úlohe v živote SR.

Štandarda prezidenta republiky
Na záver ešte niekoľko viet o symbole, ktorý má osobitné postavenie. Je ním štandarda prezidenta republiky. Štandarda prezidenta SR je symbolom funkcie prezidenta, nie je symbolom štátu. Významným spôsobom je tesne spojená so symbolmi štátu, a preto ju pričleňujeme k skupine štátnych symbolov.
Má podobu červeného štvorca, z ktorého spodného okraja vyrastá modré trojvŕšie s bielym dvojitým krížom v proporciách štátneho znaku SR. Bielo-modro-červený lem vychádza bielou farbou z horného rohu štandardy od žrde. Kresba znamenia je lemovaná striebornou linkou, ktorá okrem toho lemuje celú štandardu. Používa sa na označenie trvalého alebo dočasného sídla prezidenta. Možno ju použiť aj pri plnení povinností vyplývajúcich z funkcií prezidenta.
Vyobrazenie a používanie štandardy prezidenta republiky upravuje zákon NR SR č.51/1993 Zb.z. o štandarde prezidenta Slovenskej republiky.

K problematike štátnych symbolov patrí i úprava postavenia hlavného mesta Slovenskej republiky. Podľa čl.10 Ústavy SR je hlavným mestom SR Bratislava. Hlavné mesto je charakterizované ako pravidelné sídlo najvyšších orgánov republýiky. Postavenie Bratislavy ako hlavného mesta SR je podrobne upravené zákonom SNR č.377/1990 Zb. v znení zákona SNR č.523/1990 Zb. Tento zákon upravuje aj symboly hlavného mesta(erb, zástavu, pečať).

6. právny štát
Právny štát je systém, v ktorom vývoj a fungovanie štátu sú prioritne podmienené ústavou a systémom zákonov. Samotná koncepcia právneho štátu sa zrodila až v 19. stor. Žiadala limitovať činnosť štátnej správy ústavou a zákonmi a vytvoriť jasnú hranicu medzi štátom a občanom. Presadzovala sa idea prirodzeného práva- štát nemôže práva a slobody občanom dať ani vziať, pretože človek sa s ľudskými právami narodil.

Myšlienka spoločenskej zmluvy: občania časť svojej slobody, suverenity odovzdávajú štátu. Štát zabezpečuje záujmy a ochranu celku. Ak štát nedodržiava obsah zmluvy, porušuje dohodnuté zásady, alebo neoprávnene zasahuje do sféry slobody občana, má občan právo odmietnuť poslušnosť štátu. Toto právo sa nazýva ius resistendi, čiže právo odporu voči štátnej moci. Pôvodné princípy právneho štátu zaisťovali nielen legalitu, ale aj slobodu jednotlivca. Znaky právneho štátu:

1. človek je závislý od zákona
2. právo zaväzuje nielen občanov, ale aj štát
3. limitovanie štátnej moci-aj najvyššie orgány sa musia riadiť podľa práva
4. deľba štátnej moci
5. moc sama seba obmedzuje vopred stanovenými pravidlami
6. občan môže robiť všetko, čo mu zákony nezakazujú
7. členovia spoločnosti majú právnu istotu
8. kontrola moci- systém ochrany práva
9. garancia a rešpektovanie základných a občianskych práv a slobôd
Ustáva SR vyjadruje pravidlá právneho štátu v čl. 2 ods. 2 a 3.