7. postavenie hlavy štátu v SVK
8. postavenie menšín
menšina=zoskupenie jednotlivcov, kt. vo vzťahu k ostatnému obyvateľstvu nemá väčšinové postavenie. Menšinou môže byť z hľadiska početnosti alebo vplyvu. Členov menšiny združujú určité spoločné znaky, ktoré si môžu, ale nemusia uvedomovať.
Môžu mať etnickú, rasovú, sexuálnu, náboženskú, regionálnu, vekovú alebo politickú podstatu. Niektoré z nich majú možnosť zmeniť sa na väčšinu, iné majú trvalý menšinový charakter.

Politická menšina: voľby na rôznych úrovniach prinášajú víťazov a porazených. Víťazi, kt. majú právo zostaviť vládu, volebné výsledky povyšujú na väčšinu, z porazených sa sáva menšina, kt. má menší alebo nijaký vplyv na tvorbu politiky. Pre obćiansku spločnosť je charakteristické, že ju nediskriminuje – členovia menšiny nie sú prenasledovaný za to, že sú členmi porazenej strany.
Pri porovnaní volebnýh výsledkov vidíme:
-premenu väčšiny na menšinu
-relatívnosť menšiny (absolútna väčšina je nadpolovičná, reletívna je väčšinový vzťah k ostatným stranám)
-väčšinu ako integráciu niekoľkých menšín (vytvorenie absolúnej väčšiny koalíciou)
Sexuálne menšiny: (homosexualita) nemožno predpokladať, že sa stane väčšinou; v politickom živote sa usiluje o legislatívnu úpravupodmienok svojho života (právo na partnerské spolužitie, dedičské práva, právo adoptovať si dieťa...). Vo vedomí spoločnosti stále existujú neodôvodnené predsudky a zástupcovia tejto menšiny majú menšiu šancu obsadiť dobré posty, veľa voličov nepovažuje homosexualitu za prirodzený stav, t.j. nevolí kandidátov, o kt. sa dozvie, že patria k sexuálnej menšine.

Etnické menšiny: národnostné alebo etnické menšiny su časťou národa, kt. sa ocitla na území iného národa. Má kultúrny pôvod v národe, s kt. ju už nespája spoločný politický osud. Nevzťahuje sa na ňu právo na sebaurčenie, pretože nejde o národ s vlastným historickým vedomím, tradíciami a kultúrno-etickým založením. Demokratický režim zaručuje ich príslušníkom rovnaké občianske práva bez ohľadu na ich národnostnú príslušnosť, navyše rozšírené o právo na rozvoj vlastných etnicko-kultúrnych znakov (t.j. rozvoj vlastnej kultúry - jazyk, umenie, tradície), ak nie sú v protiklade s normami a zákomni danej krajiny(kanibalizmus, pirátstvo, polygamia...). Nár. menšina sa stáva väčšinou iba výnimočne ( prisťahovalectvo do Ameriky, Palestínčania do Kuvajtu...).
Rasové menšiny: viditeľný rozdiel medzi ľudmi rozličných rás spôsobuje medziľudské problémy vo všetkých krajinách (biely – čierny, árijci – židia). Ak sa rasové menšiny necítia ohrozené, či diskriminované, spravidla si nevytvárajú vlastné organizácie ( vo VB ani vo Francúzsku prakticky nie sú, ale v USA, JAR existujú)
Náboženské menšiny: v každej spoločnosti; v demokratických štátoch – odluka cirkvy od štátu, t.j. vierovyznanie je súkromnou vecou každého občana. Napriek tomu všade je isté vierovyznanie, kt. je uprednostňované väčšinou. Krajiny s dlhoročnými demokratickými tradíciami – tolerancia medzi náb. skupinami.
Regionálne menšiny: vznikajú na základe špecifického postavenia obyvateľov urćitej oblasti štátu (zväčša horšie, t.j to berú ako diskrimináciu. Špecifickosť vyplýva z rozvynutosti priemyslu, rozvoja turistického ruchu, zemepisných rozdielv a oddelenia prísluśnej oblasti od väčšiny územia-kolónie).
Politické záujmi menšín vyplývajú z ich ekonomického, sociálneho, kultúrneho či politického postavenia v spoločnosti. Najzreteĺnejšie sú pol. záujmi pol. menšín, prísluśníci menšiny sa snažia stať volebnými víťazmi, a tak zmeniť svoj status z menšiny na väčšinu.

9. formy štátu podľa hlavy štátu
10. formy štátu podľa podielu občanov na moci, piliere demokracie
11. priama demokracia
Priama demokracia: je možnosť občanov rozhodovať bezprostredne o verejných veciach. V súčasnosti prakticky neuskutočniťelná – využíva sa ako doplnok nepriamej demokracie. Formy priamej demokracie:
1. referendum
– je priame hlasovanie o návrhu zákona alebo prijatom zákone
– druhy referenda:
obligatórne – štát si ním dáva odobriť určité zásadné rozhodnutie, ktoré má charakter ustanovený ústavou (napr. vstup do štátneho zväzku s iným štátom). Štátny orgán ho musí vyhlásiť.

fakultatívne – môže byť zvolané na základe úvahy štátneho orgánu, alebo keď sa istý počet voličov rozhodne požiadať o vyhlásenie referenda (350 000). Jeho predmetom môže byť akákoľvek otázka verejného záujmu. Štátny orgán ho automaticky vyhlásiť nemusí.

ratifikačné – potvrdzuje zákon prijatý parlamentom
vládne – podnet na referendum vychádza od hlavy štátu či vlády
ľudové – podnet na hlasovanie vychádza od občanov. Koná sa vtedy, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov
Referendom sa zaoberá ústava v článkoch 93-100. Predmetom referenda nesmú byť základné práva a slobody, dane, štátny rozpočet a odvody. Referendum v SR vyhlasuje prezident republiky. Je platné, ak sa na ňom zúčastní aspoň nadpolovičná väčšina oprávnených voličov. Výsledok referenda môže podľa našej ústavy zmeniť, alebo zrušiť NRSR svojim ústavným zákonom po uplynutí 3 rokov od nadobudnutia jeho účinnosti.

2. plebiscit – je to rozhodovanie ľudu, hlasovanie o akejkoľvek otázke. Plebiscit sa môže uskutočniť na základe vnútroštátneho zákona, medzinárodnej zmluvy, alebo rozhodnutia OSN. Dozor nad jeho realizáciou môže vykonávať tretí štát, alebo medzinárodná organizácia. Napr. územný plebiscit – obyvateľstvo rozhoduje o územnej celistvosti, alebo o začlenení do iného štátu.

B.) Nepriama demokracia: je sprostredkovanou účasťou na správe štátu. Občania si zvolia poslancov, ktorí v ich mene prijímajú zákony. Občania sú zdrojom moci, ale nositeľmi sú zvolení poslanci. Demokratická spoločnosť sa môže rozvíjať len vtedy, ak občania využijú svoje právo voliť svojich zástupcov. Preto jedným zo základných prvkov demokracie sú demokratické voľby.

Rozlišujeme niekoľko typov volieb:
parlamentné voľby – sú voľby do zákonodárneho zboru
komunálne voľby – rozhoduje sa v nich o zastúpení v miestnych a obecných zastupiteľstvách, o starostoch obcí a primátoroch miest
priame voľby šéfa exekutívy – napr. prezident USA
priame voľby prezidenta(nie je šéfom exekutívy) – napr. SR
Účasť vo voľbách zabezpečuje ústava. Voľba do zákonodárnych orgánov sa koná na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva s tajným hlasovaním.